Pokiaľ pri operácii zomrie pacient, jedná sa o 100% úmrtnosť. Čo sa dialo na operácii, keď v tomto prípade vystúpila až na 300%? Rok 1846 bol prelomový a to najmä čo sa týka medicíny. Priniesol totiž operačné využitie anestézie. Dovtedy sa síce experimentovalo s rôznymi látkami na utíšenie bolesti, ale neboli dostatočné. Stomatológ menom William Morton v tom čase predviedol experiment, keď prostredníctvom inhalovaného éteru priviezol do anestézie pacienta pred operáciou nádoru.
Hoci išlo o obrovský míľnik, operácie odvtedy prinášali množstvo bolesti a zdravotných rizík. Zatiaľ čo však anestézia nebola dostupná, operácie sa z niekoľkých dôvodov museli vykonávať v naozaj rýchlom tempe. Išlo väčšinou o operácie, ktoré nepotrebovali detailnú prácu, pričom išlo najmä o amputácie. Jedným z najvyhlásenejších chirurgov z počiatku 19. storočia bol Robert Liston, ktorý zvládal kompletnú amputáciu končatiny v priebehu niekoľkých minút spolu so záverečným šitím.
Počas svojej kariéry sa však neslávne preslávil jednou veľmi nevydarenou operáciou. Pri jednej amputácii totiž odrezal prst aj svojmu asistentovi, ktorý amputovanú nohu držal. Náročný zákrok zvládol do 2 a pol minút, preto bolo logické, že na detaily vtedy lekár neprihliadal. Pri operácii však došlo k zmiešaniu krvi pacienta a asistenta, na následky čoho nakoniec obaja zomreli. Keďže možnosti boli v tých dobách obmedzené, sledovaním operácií sa v tom čase bavilo mnoho divákov.
Bezpečnosť však bola na vedľajšom mieste, čo sa pre jedného diváka dokonca stalo osudným. Ako sa však prácou pohrúžený Liston oháňal skalpelom, divákovi porezal kabát. Tu sa uchované informácie líšia a podľa niektorých zdrojov bol divák porezaný skalpelom s kontaminovanou krvou. Ten počas krátkej doby zomrel na gangrénu, iní však tvrdia, že príčinou bol úľak. Spleťou týchto udalostí sa táto operácia zapísala ako prvá a snáď aj jediná s 300% úmrtnosťou.
