Stav Amazónie sa dostal do štádia, kedy je dosť dobre možné, že dve pätiny zalesnenej oblasti sa do konca storočia zmenia na savanu. Chýbajú stromy a zrážky, ktoré by zalesneniu mohli napomôcť a s narastajúcimi emisiami nemôžeme počítať s veľkou pravdepodobnosťou obnovenia tamojšej vegetácie. Kvôli týmto a ďalším faktorom je narušený mechanizmus, ktorý zaisťuje premenu odparenej vody na zrážky. Z dažďového pralesa sa tak stáva bezdažďový.
Príroda v Amazónii sa dostáva do bludného kruhu, kedy kvôli deforestácii stráca plochu, čím stráca zrážky, ktorých absencia spôsobuje sucho, ktoré vyvoláva požiare a tie ešte rýchlejšie napomáhajú úbytku stromov. Niektorí tvrdia, že osud dažďových pralesov je spečatený a so stále sa zvyšujúcou teplotou bude ubúdať zeleno, až namiesto rozsiahlych džunglí budú len savany. Iní sa na to pozerajú optimistickejšie a síce priznávajú, že stav Amazónie je síce horší, než kedykoľvek predtým, ale je schopný obnovy. Podľa niekoľkých prieskumov sa jeho plocha dostane na svoju pôvodnú rozlohu do sto rokov.
Úbytok nielen flóry, ale aj fauny
Ľudia sa najviac zameriavajú na to, že suchá afektujú tamojšiu zeleň. Čo však už neberú do úvahy, je fakt, že požiare zabíjajú aj pralesných obyvateľov. Tisíce druhov rozmanitých tvorov sú každý deň v ohrození života, pretože nemajú šancu uniknúť neustávajúcim plameňom.
A pokiaľ nezahynú v nich, prídu o potravu a domov, takže smrť ich skôr alebo neskôr doženie. Ľudia kritickému stavu vôbec nepomáhajú, ba naopak. Chov hovädzieho dobytka, lesníctva a poľnohospodárstva len prihadzuje polienko do krbu a situácia sa zo dňa na deň zhoršuje. Pokiaľ máte záujem pomôcť a záleží vám na amazonskej prírode, neváhajte si nájsť akúkoľvek zbierku, ktorá sa záchrane pralesa venuje. Aj malé a zdanlivo bezvýznamné činy môžu spôsobiť rozdiel, obzvlášť ak ich urobí viac ľudí.
