Naše deti nám prinášajú mnoho radostí a potešenia, no často aj naopak – kopec trápenia. Je veľmi dôležité, aby sme v ich výchove nespravili chybu, očakáva sa od nás, že z nich vychováme slušné, ambiciózne a zodpovedné deti. O výchove sa toho už narozprávalo veľa, pár jedincov tvrdí, že je ľahké poradiť si so svojím dieťaťom, no našlo by sa asi viac oponentov. Určite poznáte tie únavné noci a ešte únavnejšie rána, kedy ste sa ledva dokázali pohnúť z pohovky v obývačke, kde ste boli nútení spať.
Spanie s dieťatkom je veľmi individuálna záležitosť, tak, ako sú samotné deti. Každému však, pochopiteľne, vyhovuje niečo iné.Ale, ak vás tento problém naozaj trápi a pokiaľ ste ako rodičia vyčerpaní, unavení a už nemáte silu počúvať plač vášho dieťatka, keď ho uložíte do vlastnej postieľky, istotne by sa vám zišlo pár rád.
Ak je už vaše dieťa staršie a je zvyknuté spávať s vami, najskôr by ste mu mohli skúsiť vysvetliť PREČO by malo spať vo vlastnej posteli a PREČO by nemalo ostať s vami. Mnoho rodičov si myslí, že by ich ich deti nepochopili, no treba mať trpezlivosť. Detičky sú inteligentné, aj keď ich mnoho z nás považuje za niečo menejcenné. Veci im treba vysvetľovať. Všetky. Tie, ktorým nerozumejú alebo tie, o ktoré sa zaujímajú z vlastnej iniciatívy.
Bolo by dobré tento problém riešiť postupne. Ak vaše dieťatko ešte spáva cez deň, skúste ho uspať na jeho vlastnej posteli. Musí si na ňu zvykať. Ak už ho tam už po vyčerpávajúcom “tréningu“ dostanete aj v noci, vždy mu pred spaním povedzte niečo pekné, prečítajte mu rozprávku, zaspievajte, pobozkajte ho – nenásilným spôsobom ho uspite. V noci ho choďte pozerať, pohladiť ho; ak ste vo vedľajšej izbe, nechajte otvorené dvere. Dieťatko potrebuje mať istotu, že ste v blízkosti. Ak by malo nejaký problém, potrebuje si byť isté, že ste tam, že nie je samo.
A čo v prípade, keď ste ešte len budúcimi rodičmi, avšak, už teraz ste si istí, že svoje dieťa nechcete “rozmaznávať“ a nedovolíte mu spať s vami?
Na začiatok je dôležité bábätku pripraviť niečo svoje. Ak je priestor a možnosti, bolo by ideálne zariadiť mu vlastnú izbičku s príjemným prostredím. Už odmalička ho treba s jeho izbou zoznamovať, ukázať mu jeho vlastnú posteľ, medvedíka, ktorý ho bude strážiť, keď tam bude spávať a podobne. Netreba na to ísť násilne. Ďalšou možnosťou je ukladať ho hneď do druhej izby, aby si nikdy nezvyklo na vašu prítomnosť.
Nemyslím si však, že je dobré dieťatko nútiť rôznymi donucovacími technikami, a teda vyhrážkami typu : nedostaneš sladkosť, budeš sa hrať sám/sama, zajtra nepôjdeš von a mnoho ďalších. Treba si uvedomiť váš vzájomný vzťah. Chcete sa len “opičiť“ po vašej kamarátke, ktorej dieťa spáva od prvého roku vo vlastnej izbe? Chcete byť len rovnakí alebo vám vo vašej posteli dieťa naozaj prekáža? Osobne by som určite chcela, aby moje dieťatko spávalo so mnou. Dovtedy, pokým to bude samo vyžadovať. V normálnych prípadoch by malo samo rozlišovať. Určite raz príde jeho čas, čas, kedy si uvedomí, že už ďalej nechce spávať s mamičkou a ockom. Čas, keď bude natoľko silné a sebestačné, že sa odváži byť samo a vystačí si aj s mackom. Stačí počkať, pretože fyzický kontakt a fyzická blízkosť rodiča je pre dieťatko obrovská vec. Musí sa cítiť milované a v bezpečí. Vyžaduje našu lásku, pozornosť, starostlivosť, pohladenie a bozky.
Všetci sa chceme predsa cítiť chcení a milovaní :) Odpovedzme si teda na otázku, či je nám prítomnosť dieťaťa naozaj nepríjemná a či nás samých neteší. Nechceme predsa naším deťom dať čo najviac, tráviť s nimi každú možnú chvíľu? Nie to o rozmaznávaní. Je to o starostlivosti. O našom záujme a chuti vychovať správneho človeka.
