Od roku 1991 humorný vedecký časopis Annals of Improbable Research organizuje odovzdávanie cien parodujúcich najslávnejšie ceny na svete. Nazvali ich Ig Nobelove ceny – podľa Nobelovho fiktívneho brata Ignáca Nobela. Pôvodné motto cien bolo „za objavy, ktoré nemôžu alebo by nemali byť opakované“, dnes ich prezentujú ako niečo, čo vás najprv rozosmeje, potom donúti premýšľať.
Akokoľvek neprofesionálne môže Ig Nobelova cena znieť, udeľujú ju bývalí laureáti skutočnej Nobelovej ceny na Harvarde. Každý rok sa cena udelí v mnohých kategóriách, napríklad literatúra, manažment, ekonómia, medicína, biológia či fyzika. Prvým človekom, ktorý získal obe Nobelove ceny, bol v roku 2010Andre Geim – ako prvú dostal Ignácovu cenu za experiment s magnetickou levitáciou živej žaby, neskôr dostal aj tú skutočnú za výskum grafénu – obe za fyziku.
Cena za fyziku bola tento rok udelená výskumníčke Patricii Yang a jej tímu z Georgia Institute of Technology. Použitím vysokorýchlostných kamier a skúmaním mnohých zvierat vrátane potkanov, slonov a kráv prišli k záveru, že všetky cicavce vážiace nad 3 kg močia 21 sekúnd. Jeden z výskumníkov vysvetlil, žegravitácia bola najviac nápomocná pri vyrovnávaní rozdielov: „Čím dlhšia rúrka, tým rýchlejší prúd.“ Spomeň si na to, keď budeš nabudúce v núdzi čakať pred obsadenou toaletou.
Experiment s čiastočným odvarením vajíčka priniesol cenu za chémiu tímu Calluma Ormondea z University of Western Australia. Podarilo sa im to s prístrojom na vírenie istej tekutiny veľkou rýchlosťou, vďaka čomu dokázali znova zložiť rozložené proteíny. Postup nie je novinkou, ale toto zariadenie ho dokáže vykonať 1000-krát rýchlejšie, než bolo doteraz možné. Nie, nebude sa masovo vyrábať a predávať kuchárom, ktorí omylom uvarili vajíčko natvrdo. Technológia by sa mohla dať využiť pri nových postupoch v liečbe rakoviny alebo mať uplatnenie v potravinárskom priemysle.
Za ekonómiu tentoraz nebol ocenený vedec alebo jeho tím, ale skutoční géniovia z policajného oddeleniav Bangkoku. Vymysleli totiž systém, podľa ktorého policajti dostanú ku mzde extra príplatok, ak odmietnu ponúkaný úplatok a dotyčnú osobu zadržia. O naozaj kuriózny objav v biológii sa postaral Bruno Grossi z University of Chile. Jeho tím skúmal chôdzu sliepky po tom, čo jej pripevnili na zadnú časť krátku paličku. Prišli na to, že s „chvostom“ chodí veľmi podobne ako sa predpokladá, že chodili dinosaury.
Laureáti Ig Nobelovej ceny za fyziológiu a entomológiu by si ju určite zaslúžili aj za odvahu. Michael Smithz Cornell University sa dobrovoľne nechal popichať včelami do 25 rôznych častí tela v rozpätí 38 dní, aby zistil, kde to najviac bolí. Podľa stupnice od 1 do 10 ho najmenej bolelo pichnutie do lebky, špičky prostredného prsta a ramena. Naopak najviac bolestivé miesta boli nosové dierky, horná pera a (prekvapivo) penis. Tento odvážlivec zdieľa cenu spolu s Justinom Schmidtom zo Southwest Biological Institute. Aj ten mnohokrát obetoval svoje telo pre vedu počas dekád, kedy študoval bodavý hmyz. Cenu si zaslúžil za svoj index bolesti pichnutia žihadla spolu s prácou opisujúcou 78 rôznych druhov žihadiel.
Ocenený za objav v literatúre bol Mark Dingemanse z Max Planck Institute for Psycholinguistics. Prišiel na to, že výraz „huh“ alebo jeho ekvivalent existuje v každom svetovom jazyku. Za manažment si cenu odniesol Gennaro Bernile zo Singapore Management University, ktorý prišiel na to, že podnikatelia, ktorí ako deti zažili prírodné katastrofy, oveľa radšej riskujú vo svojom biznise. Má to však háčik – tornáda, povodne ani zemetrasenia, ktoré zažili, nesmeli mať pre nich osobné tragické následky.
Medicínske výskumy boli ocenené hneď v dvoch kategóriách. Cena za medicínu putovala Hajime Kimataovi z Kimata Hajime Clinic a aj Slovenke Jaroslave Durdiakovej z Univerzity Komenského. Podarilo sa im dokázať biologické dôsledky a benefity intenzívneho bozkávania a ostatných intímnych fyzických aktov, ako napríklad zníženie intenzity mnohých alergických reakcií. Za diagnostickú medicínu sa cena ušlaDiallah Karim zo Stoke Mandeville Hospital a jej objavu, že akútna apendicitída (známa ako zápal slepého čreva) sa dá jednoducho diagnostikovať podľa intenzity bolesti počas toho, ako je pacient prevážaný cezcestné retardéry.
Napokon všetkými milovaná matematika. Elisabeth Oberzaucher a Karl Grammer z University of Vienna využili matematické postupy na niečo, čo by mnohým nenapadlo. Moulay Ismael Krvilačný, niekdajší vládca Maroka, splodil v rokoch 1697-1727 až 888 detí. Vedci sa snažili vypočítať, či také vysoké číslo bolo naozaj možné. Prišli k záveru, že áno, ale multiotecko by musel mať sex 1-2x denne. Ak sa ti to na prvý podľa nezdá veľa, predstav si, že by to muselo byť každý jeden deň počas celého aktívneho života, a to bez výnimky.
Od ich založenia poputovali Ig Nobelove ceny ku svojim laureátom za mnohé veľmi zvláštne objavy. Okrem spomínanej levitujúcej žaby sa vedcom podarilo naučiť holuby rozoznávať medzi Picassom a Monetom, vypočítať efekt country hudby na samovraždy, dokázať, že prítomnosť ľudí vzrušuje pštrosy alebo žečierne diery spĺňajú všetky technické požiadavky, aby sa v nich mohlo nachádzať peklo. Dvadsiaty piaty ročník nezostal svojej povesti nič dlžný.
Zdroj: bbc.com, improbable.com
