Viac než dvesto rokov prešlo od vydania diela Edwarda Gibbona „Úpadok a zánik Rímskej ríše“. Vo svojom prológu tohto diela uviedol: „keby ma niekto vyzval, aby som posúdil, v ktorom období svetových dejín žilo ľudské pokolenie v najväčšom šťastí a blahobyte, bez váhania by som spomenul roky od smrti Domiciána, po začiatok vlády Commoda.“
Obraz ľudskej povahy, neresť v tých najkrajnejších podobách a najpodlejšia zvrhlosť ľudského plemena, Úpadok rímskych mravoch plodil pätolizačov, šťastie bolo závislé od povahy jediného človeka. Absolútna moc sa považovala za záujem národa. Morálka zahubila Rím.
A čo dnes? Globálna dlhová kríza nastolila opäť otázku vzájomnej zodpovednosti generácií za seba aj za spoločnosť ako celok. Zrýchlil sa vedecko-technický vývoj, ekonomický rast.
Zastal však rozvoj spoločenskej a individuálnej morálky, prehĺbila sa priepasť medzi morálkami jednotlivých generácií. Narušili sa medzigeneračné mravné vzťahy, súčasná spoločnosť je v morálnej kríze. Prudko narástol individualizmus, egoizmus, subjektivizmus a ničota, ktoré priniesol so sebou konzumný charakter života. Kríza morálky a etiky postihuje v súčasnej etape všetky generácie – mladú, strednú i staršiu.
Čo je najhoršie, prejavy globálnej dlhovej a morálnej krízy pociťujeme vo svojom každodennom živote ako ohrozenie svojich základných sociálnych istôt a hodnôt, na ktorých je postavený náš individuálny a spoločenský život. Stratili sme zamestnanie, stali sme insolventnými, keď nemáme peniaze, nie sme zdraví, naša spotreba sa znižuje, oveľa viac sa bojíme staroby, strácame vieru vo vlastnú budúcnosť.
História sa opakuje spoločnosť má fenomény, akými sú prudkosť, naliehavosť a sila, s ktorou ohrozuje naše istoty, myšlienky. „Zmizli“ zdroje, z ktorých by sme čerpali svoju sociálnu, morálnu a duchovnú silu, vďaka ktorým by sme naplnili svoje vlastné predstavy o slobode, spravodlivosti, šťastí, blahobyte, či láske! A pritom sú to práve historické skúsenosti, ktoré dokazujú, že ľudstvo musí neustále hľadať nové zdroje pre vlastné chápanie šťastia, blahobytu, slobody a pod. Tieto nenahraditeľné skúsenosti sa prenášajú z generácie na generáciu prostredníctvom jemných mechanizmov medzigeneračných vzťahov. Ak ich narušíme, môže dôjsť k závažným historickým krízam, omylom s nedoziernymi následkami pre ďalšie generácie.
Zvládnuť dynamiku a charakter súčasnej spoločnosti by mala byť najlepšie pripravená mladá generácia. Nové technológie, konzumný spôsob života, sloboda bez morálnej zodpovednosti, globalizácia možností a príležitostí najlepšie vyhovujú mladej generácii, ona je prirodzene flexibilná. Je preto paradoxom, že súčasná globálna kríza sa najviac dotkla práve mladej generácie. Je nezamestnaná, zadĺžená.
Funkčná rodina a plnohodnotná rodina je tá, ktorá z pohľadu medzigeneračných vzťahov, osobitne pri zabezpečovaní mravnej výchovy a kultivovania mravných hodnôt, ako sú sloboda, úcta, solidarita, pokora, zodpovednosť za spoločnosť a mravný vývoj má nezastupiteľné miesto.
Úvodná foto je z wikipédie.
