Prečo zmena času? S myšlienkou prišiel Benjamin Franklin. Tento vedec koncom 18. storočia podotkol, že keby ľudia počas letných mesiacov vstávali a zaspávali o hodinu skôr, lepšie by počas svojich činností využili denné svetlo. Zmenu času zo zimného na letné a neskôr naopak však osobne nepresadzoval.
Prvou krajinou sveta, ktorá zaviedla letný aj zimný čas, bolo Švédsko počas prvej svetovej vojny. V tejto dobe ho nasledovalo Nemecko alebo Rakúsko-Uhorsko. Zmena času, ktorá mala štátom zaisťovať energetickú úsporu, však nebola populárna a po konci prvej svetovej vojny tieto krajiny opäť prešli na zimný čas.
Každoročné striedanie času sa na území Československa zaviedlo 1. apríla 1979, kedy došlo k zmene pôvodného zimného času na letný čas. K tomuto zavedeniu prispela najmä energetická kríza, ktorú v Československu spôsobil mrazivý začiatok roku 1979. Nové zavedenie letného času tak malo zaistiť výraznú úsporu energií.
Po niekoľkých rokoch sa v Československu striedanie času ustálilo. Letný čas sa zavádzal vždy posledný víkend v apríli, teda v noci zo soboty na nedeľu. Následne končil posledný septembrový víkend, počas ktorého prechádzal na zimný čas.
Od roku 1996 je letný čas v Českej republike o jeden mesiac dlhší. K zmene letného času na zimný tak dochádza posledný októbrový víkend. K tejto zmene jednotne došlo v rámci celej Európskej únie, prispôsobilo sa jej teda aj Česko. Letný čas tak v tuzemsku trvá sedem mesiacov a zimné iba päť.
Posúvanie času z letného na zimné sa pritom posledný októbrový víkend ustálilo na nedeľu o tretej hodine (respektíve dve hodiny) ráno. A to z dôvodu, že v túto dobu zmena času čo najmenej zaťažuje dopravu.
Skutočná úspora elektrickej energie je v súčasnosti minimálna. Odporcovia ďalej poukazujú na to, že zmena času má neblahý vplyv na ľudské biorytmy. Priaznivci striedania času zase vítajú možnosť sa počas letných večerov vďaka dlhšiemu svetlu venovať rozličným voľnočasovým aktivitám.
