BRATISLAVA 1. februára (SITA) – Dnešná napätá situácia na Ukrajine si nevyžaduje silné slová, ale rozumné kroky, a silné hodnotové postoje. Hlava štátu to skonštatovala počas svojho vyhlásenia k napätej situácii na Ukrajine. Tým prvým musí byť jednota a rozhodnosť pri odmietnutí návratu k sféram vplyvu.
„Vypočujme si požiadavky Ruska, ktoré sa javia ako legitímne, a bavme sa o nich. Ale nerobme kompromis v tom, čo je principiálne. V tom, že každá krajina vrátane Ukrajiny má slobodné právo rozhodnúť sa, kam chce patriť. Lebo keď toto právo raz uprieme Ukrajine, kde je záruka, že oň neprídeme aj my sami,“ vyhlásila prezidentka.
Podľa hlavy štátu je možné pozorovať nárast počtu ruských vojakov na hranici s Ukrajinou. To pripomína rok 2014, keď prišlo k hraniciam Ukrajiny menšie množstvo vojakov ako teraz, ale zabrali polostrov Krym a pomohli separatistom odtrhnúť časť územia Ukrajiny. „Preto je aj dnes na mieste veľká ostražitosť, a v takých napätých momentoch treba mať jasno v tom, čo sa deje a ako sa nás to môže dotýkať,“ vyhlásila.
Prezidentka zdôraznila, že požiadavky ultimáta zo strany Ruskej federácie pre Organizáciu severoatlantickej zmluvy (NATO) a USA predložené v decembri idú ďaleko za rámec Ukrajiny a dotýkajú sa aj Slovenska. „Politické vedenie Ruska v nich požaduje, aby sa nielen Ukrajina, ale aj ostatné štáty, ktoré by mali záujem byť členskými krajinami NATO, napríklad Švédsko alebo Fínsko, takéhoto práva navždy vzdali. Od bývalých komunistických krajín, ktoré už sú členmi NATO vrátane Slovenska, požaduje, aby sa zriekli práva prijať pomoc od spojencov, či vo forme techniky, alebo vojakov, a to bez súhlasu Ruska,“ povedala prezidentka. Dodala, že záväzok aliancie prísť Slovensku na pomoc v čase krízy by zostal iba na papieri. „Pred mnohými rokmi sme sa slobodne rozhodli vstúpiť do NATO, a konali by sme sami proti sebe, ak by sme dnes ktorejkoľvek tretej krajine, Rusku alebo niekomu inému, dávali právo vetovať záväzok, na ktorom je vystavaná bezpečnosť SR,“ pripomenula.
Čaputová vyzvala na pomoc Ukrajine. Pripomenula, že medzi Bratislavou a Kyjevom prebiehajú momentálne rozhovory o tom, čo by Ukrajina potrebovala. „Toto nie je čas na politikárčenie. Chcem veriť, že mier v Európe je niečo, na čom sa zhodnú všetky politické strany a všetci rozumní občania,“ vyhlásila.
Hlava štátu chce, aby došlo k prevereniu krízového manažmentu a obrany na Slovensku. Nemožno totiž podľa nej zatvárať oči predtým, aby sa v susedstve Slovenska rozhorel konflikt. Pripomenula aj dôsledky konfliktu, ktoré môže SR pocítiť vo forme zvýšeného prílevu utečencov.
V tejto situácii je podľa prezidentky potrebné podporovať jednotu a súdržnosť a Slovensko by nemalo byť nerozhodným článkom na východnej hranici aliancie. „Posilnenie obrany našej východnej hranice ako aj celého východného krídla NATO spojeneckými silami je v našom vlastnom záujme,“ povedala.
