BRATISLAVA 25. februára (SITA) – Zo znenia prijatých sankcií voči Rusku je cítiť dôvod, pre ktorý k nim EÚ pristupuje. Jedným zo spoločných znakov je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka obmedzenie prístupu na finančné trhy pre ruské banky, niektoré inštitúcie či jednotlivcov, aby sa zamedzilo financovaniu vojenských zámerov. Druhým z nich je obmedzenie vývozu technológií, ktoré majú vplyv aj na príjem štátu, avšak niektoré môžu byť použité za určitých okolností aj na militárne účely. „V znení, ako sú prijaté, zatiaľ výrazne Slovensko neovplyvnia, môže však prísť k ruskej proti-reakcii či ďalšiemu kolu sankcií, preto ešte nič nepovažujeme za uzavreté. Najdôležitejšou oblasťou, ktorú musíme monitorovať, je bezpochyby energetika,“ povedal pre agentúru SITA Horňák.
Sila sankcií je podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa mimoriadne subjektívna kategória, no objektívne možno povedať, že je ťažko nastaviť také sankcie, ktoré by mali silný negatívny dopad na ruskú ekonomiku a odradili by Rusko od agresie bez toho, aby zároveň vážne netrpela európska ekonomika. „Hľadala sa teda akoby zlatá stredná cesta, určitý kompromis. S tým potom môže byť značná nespokojnosť,“ myslí si Pánis. Predstavené sankcie budú zo strednodobého hľadiska podľa neho vážnejšie obmedzovať rastový potenciál ruskej ekonomiky, keď sa dotknú dovozov kľúčových súčiastok pre rafinérie, kľúčových technológií vrátane polovodičov a takisto činnosti bankového sektora. „Z okamžitého hľadiska to však ruská ekonomika nepocíti,“ myslí si Pánis.
Sankcie sa však podľa Pánisa nedotkli pre ruskú ekonomiku životne dôležitého exportu energií, ktorá tvorí rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu. Európa v tejto chvíli totiž nedokáže plnohodnotne nahradiť komoditný import z Ruska na čele s ropou a plynom. „Preto niektoré krajiny zablokovali vyškrtnutie Ruska z účasti na platobnom systéme SWIFT, hoci Spojené štáty a Spojené kráľovstvo presadzovali aj tento mimoriadne tvrdý krok, ktorý by výrazne izoloval Rusko od podstatnej časti globálnej ekonomiky,“ dodal Pánis s tým, že slovenskej ekonomiky ako celku sa takto prijaté sankcie priamo podstatne nedotknú.
Ako ďalej pre agentúru SITA povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík, sankcie sa dajú hodnotiť minimálne ako mäkšie v porovnaní s USA. „Z ekonomického pohľadu nie sú sankcie výrazné. Aj znemožnenie využívania systému SWIFT by predstavovalo viac-menej nepohodlnú komplikáciu ekonomického života, no nie neprekonateľnú prekážku. Bez vypojenia Ruska zo západného ekonomického systému v zmysle zákazu transakcií s ruskými firmami budú mať sankcie skôr limitovaný efekt,“ konštatuje Fojtík.
Z pohľadu Európy je potrebné podľa Fojtíka čo najrýchlejšie rázne a premyslené potlačenie, resp. odstránenie energetickej závislosti od tejto krajiny. „V tom prípade by sme však boli prví koho by to výrazne zasiahlo,“ poznamenal Fojtík. Na makroekonomickej úrovni však neočakáva zásadný dopad uvalených sankcií, môžu však zasiahnuť niektoré individuálne firmy.
