BRATISLAVA 16. novembra (SITA) – Marián Hossa sa po ročnom odklade dočkal uvedenia do Siene slávy zámorského hokeja. Trojnásobného víťaza Stanleyho pohára do dvorany slávy uviedli v pondelok na slávnosti v kanadskom Toronte spolu s Jaromem Iginlom, Kevinom Lowom, Kim St-Pierrovou, Dougom Wilsonom a funkcionárom Kenom Hollandom. Pôvodne si mali chvíle slávy užívať už v polovici novembra 2020, no pandémia koronavírusu tento úmysel organizátorov zmarila.
„Ocitol som sa v elitnej spoločnosti ľudí, ktorí odovzdali hokeju veľmi veľa. Môj niekdajší generálny manažér v tíme Red Wings Ken Holland, šesťnásobný víťaz Stanleyho pohára Kevin Lowe, trojnásobná olympijská víťazka a päťnásobná majsterka sveta Kim St-Pierrová či fenomenálny strelec a kapitán Jarome Iginla… Som vďačný za túto poctu a veľmi si to vážim. Prehry ma naučili viac ako víťazstvá, postupne som si to uvedomoval. Chcem sa poďakovať ľuďom, ktorí dopomohli k môjmu úspechu a to hráčom ako aj trénerom. Špeciálne poďakovanie patrí Nicklasovi Lidströmovi, ktorý bol úžasný hráč, skvelý spoluhráč aj kamarát,“ uviedol Marián Hossa na úvod svojej slávnostnej reči, priniesol ju web NHL.
Niekdajší skvelý útočník Hossa sa stal štvrtým Slovákom v Sieni slávy v zámorí, jeho slávnymi predchodcami boli rovnako útočníci Stan Mikita, Peter Šťastný a novinár George Gross. Odchovanec trenčianskeho hokeja vo svojom slávnostnom príhovore ďakoval najmä najbližšej rodine, ktorá mu vytvorila adekvátne podmienky na to, aby sa mohol stať hokejistom. Otec František ako bývalý hráč v ňom vybudoval vzťah k tomuto športu. Bol však obranca, preto sa za hokejové zručnosti pri strieľaní gólov poďakoval mame. „Môj brat Marcel a ja otcovi ďakujeme za to, ako nás viedol a podporoval. Vďakabohu však najmä za mamine ruky. Oboch máme rovnako radi, ale vieme, že otec strelil nanajvýš pár gólov v roku,“ zaspomínal si Marián Hossa v žartovnom tóne.
Na adresu svojej mamy Mariky ešte doplnil, že jemu a bratovi bola stále k dispozícii v čase, keď otec hrával hokej a mal svoju vlastnú kariéru, brávala ich na tréningy skoro ráno, aby sama stihla autobus do práce o 5.45 h. Po skončení kariéry si váži najmä fakt, že sa môže oveľa viac venovať svojej rodine, s manželkou Janou majú dcérky Miu (10) a Zoju (8). „Ani víťazný gól v predĺžení sa nevyrovná tomu, keď sa ku mne rozbehne moja mala tekvička Zojka a víta ma doma. Vtedy sa mi roztápa srdce,“ vravel Hossa.
Skvelý útočník s citom pre góly, ale aj zodpovednosťou za defenzívne činnosti, si spočiatku nevedel predstaviť, že ako chlapec narodený v Československu bude môcť čo len nazrieť do NHL. Jeho prvotným cieľom bolo reprezentovať svoju krajinu. Keď sa však začiatkom 90. rokoch 20. storočia v noci v televízii spoločne s bratom dívali ako Čech Jaromír Jágr pomohol Pittsburghu k dvom Stanleyho pohárom, úžasne ho to motivovalo do tvrdej práce. Ešte predtým v 80. rokoch sa mu do rúk dostali prvé kazety VHS, na ktorých bolo zachytené hokejové majstrovstvo Waynea Gretzkého. „Z hokeja vedel všetko a aj napohľad nemožné veci vyzerali v jeho podaní jednoducho. Veľký vzor som mal aj v Mariovi Lemieuxovi a čo sa týka Jaromíra Jágra, uvedomil som si na jeho príklade, že aj chlapec z Československa môže excelovať v najväčšej hokejovej lige na svete. Rozhodol som sa podstúpiť rovnakú cestu,“ povedal Hossa o svojich detských idoloch z NHL.
Čerstvý člen dvorany slávy nezabudol pripomenúť, že jeho cesta do NHL sa začala v klube Dukla Trenčín, ktorý bol svojho času excelentným príkladom toho, ako v slovenských podmienkach vychovať hráčov pre najväčšiu hokejovú profiligu. „Big Z, Ziggy Pálffy, Gabby, Robert Švehla, Miro Šatan a môj veľmi dobrý priateľ Pavol Demitra. Tých všetkých vychovali úžasní tréneri v 50-tisícovom slovenskom meste pre NHL,“ skonštatoval Hossa a potom vo svojom príhovore na pár sekúnd prešiel do slovenčiny: „Teší ma, že ako tretí hráč z malého Slovenska a krásneho mesta Trenčín som to dotiahol až do veľkého Toronta a siene slávy. Nebolo by to možné bez skvelých trénerov v Dukle Trenčín, akými boli Bakoš, Opatovský, Mikušík, Bratranec, Boldiš, Šinkovič, Bohunický, Novotný, Čecho, Matoušek, Potsch a Walter. Obrovská vďaka.“
Marián Hossa sa do Siene slávy zámorského hokeja vrátil po takmer tridsiatich rokoch. „Prvýkrát som tu bol, keď som mal 13 rokov a spravil som si fotografiu Stanleyho pohára,“ priznal ešte pred odletom do zámoria. Doplnil tiež, že zaradenie v expresne rýchlom čase ho zaskočilo. „Viem, že mnoho velikánov čaká na to, aby ich tam uviedli. A komisia vybrala mňa. Je to veľká česť, veľmi si to cením,“ doplnil 42-ročný Hossa.
Marián Hossa získal v NHL najprestížnejšiu klubovú trofej na svete trikrát v drese Chicaga Blackhawks, vo finále si zahral aj ako hráč Detroitu a Pittsburghu. Ako jediný hokejista sa dostal do troch finálových sérii v jednom slede v dresoch troch rôznych tímov. Dovedna počas kariéry v zámorskej profilige nazbieral 1134 bodov v 1309 zápasoch základnej časti, keď nastrieľal 525 gólov a pridal k nim 609 asistencií. Bol sa 44. hráčom histórie, ktorý prekonal hranicu 500 gólov a 80. hokejistom s minimálne 1000 bodmi na konte. Kariéru ukončil v lete 2017 pre problémy s kožou, hoci jeho kontrakt v Arizone vypršal až po sezóne 2020/2021.
Výber laureátov sa vlani uskutočnil vzhľadom na pandémiu koronavírusu iba vo virtuálnej podobe. Hlasovanie bolo tajné, takže vopred nebolo jasné, kto sa ako rozhodol v 18-člennej odbornej komisii. Výbor si mohol zvoliť najviac štyroch mužov, dve ženy a dvoch členov za zásluhy v prospech hokeja alebo jedného za zásluhy a k nemu jedného hlavného rozhodcu, resp. čiarového rozhodcu. Kandidáti museli obdržať najmenej 14 hlasov (75 percent), aby boli zvolení.
