BRATISLAVA 30. marca (SITA) – Hybridné pôsobenie proti záujmom Slovenskej republiky sa za posledných niekoľko rokov presunulo z periférie do hlavného prúdu na takmer všetky úrovne spoločnosti. Konštatuje to Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024, ktorý dnes schválila vláda. Plán je vyústením niekoľkoročného úsilia expertov štátnej správy, občianskej spoločnosti a politických lídrov s cieľom zmierňovať rozvratné pôsobenie hybridných aktérov. Títo priamo vplývajú na verejnú mienku, zhoršujú existujúce pnutia v spoločnosti, zasahujú do volebných procesov, znižujú dôveru verejnosti v inštitúcie, erodujú spoločenský konsenzus o správnosti demokratického usporiadania či euroatlantického ukotvenia Slovenskej republiky a propagujú toxickú formu nacionalizmu.
Ako hybridné hrozby označuje materiál aktivity štátnych alebo neštátnych aktérov, ktoré majú otvoreným alebo skrytým pôsobením vojenských alebo nevojenských metód oslabiť alebo inak poškodiť vybraný cieľ. Podľa akčného plánu je predpokladom efektívnej reakcie štátu na tieto hrozby celospoločenský prístup k bezpečnosti a precízne nastavenie procesov zapojenia a vzájomnej koordinácie inštitúcií štátnej správy, ekonomického a akademického sektora a občianskej spoločnosti.
Medzi najvýraznejšie opatrenia, ktoré plán zavádza, patrí značné posilnenie Situačného centra a zriadenie dedikovaného útvaru pre implementáciu strategickej komunikácie na Úrade vlády SR. Nový útvar bude na vládnej úrovni postupne centralizovať koordináciu plánovania komunikácie vlády Slovenskej republiky, zrýchli nadrezortnú výmenu informácií a zvýši akcieschopnosť a efektivitu komunikácie relevantných štátnych orgánov. Ďalším opatrením je hĺbková analýza zraniteľnosti Slovenskej republiky voči hybridným hrozbám a vypracovanie stratégie pre boj s hybridnými hrozbami.
Plán určuje strategickú komunikáciu ako jeden z hlavných nástrojov štátu v boji proti dezinformáciám. Tá stojí na profesionálnej, transparentnej a zrozumiteľnej komunikácii rezortných, nadrezortných a vládnych politík a zároveň pôsobí ako obrana pred informačnými operáciami. „Zjednotený prístup ku komunikácii pomôže štátu efektívne komunikovať spoločné postoje a hodnoty a zároveň účinne bojovať proti dezinformáciám a vplyvovým operáciám, pričom je kladený mimoriadny dôraz na transparentnosť jeho fungovania,“ uvádza dokument. Plán predpokladá vytvorenie novej koncepcie strategickej a krízovej komunikácie štátu, ktorá tieto procesy sformalizuje. K ďalším opatreniam patrí vypracovanie hĺbkovej analýzy, ktorá má za účelom stransparentnenie informačného priestoru, zaradenie online médií do súčasného regulačného rámca, či aktualizácia trestnoprávnych noriem so zreteľom na lepšiu vymožiteľnosť práva a zavedenie nových prvkov, ktoré efektívne reflektujú súčasný stav informačného prostredia.
Úlohou štátu v boji proti hybridným hrozbám je aj budovanie odolnosti obyvateľstva. To spočíva do veľkej miery v zavádzaní moderných foriem vzdelávania, ktoré reflektujú potreby digitálneho veku. „Rovnako dôležitý je komplexný systém prípravy obyvateľstva na obranu štátu a dobrovoľná vojenská príprava občanov, opatrenia na ochranu občianskej spoločnosti a stransparentnenie komunikácie kľúčových inštitúcií zodpovedných za bezpečnosť štátu,“ dopĺňa dokument z dielne rezortu obrany.
Akčný plán tiež zdôrazňuje ochranu volebných prostriedkov pred hybridným pôsobením. Upozorňuje, že problémom je aj ovplyvňovanie vnútropolitickej situácie a netransparentná a skrytá podpora politických subjektov zo strany cudzích mocí, vrátane podpory pre polovojenské a extrémistické skupiny. „Takáto podpora v súčasnosti nie je v Slovenskej republike v dostatočnej miere sankcionovaná. Cieľom opatrení je rozšírenie možností na vyhostenie, udelenie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky či zaradenie osôb, ale aj členov takýchto organizácií na zoznam subjektov, ktorým je odopretý vstup aj do celého schengenského priestoru,“ dodáva plán schválený vládou.
