Najstarší ľadovec sveta. To je Guliya ležiaca na tibetskej náhornej plošine. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa tento prastarý kolos začína roztápať, čo so sebou prináša nečakané nebezpečenstvo. Vedci pri skúmaní štepov z ľadovca objavili vyše tri desiatky zmrazených, doteraz neznámych vírusov, ktoré čakajú, kým ich teplé počasie oslobodí a ony sa rozletia do všetkých strán. Budú umierať ľudia?
Neznáme vírusy z prehistórie
Koronavírusová epidémia pekne potrápila celý svet a vyvolala vlnu paniky. Čo sa ale stane, keď sa do vzduchu uvoľní hneď tridsiatka doposiaľ nevídaných prastarých druhov vírusov, ktoré na svoju príležitosť čakajú tisíce rokov zamrazené v ľade?
Medzinárodný americko-čínsky vedecký tím pri skúmaní štepov z ľadovca Guliya použilo novú metódu, ktorá pomáha zamedziť kontaminácii vzoriek mikróbov z ovzdušia. A nestačili sa diviť. V skúmaných vzorkách našli 33 uložených zmrazených mikroorganizmov, z ktorých 28 ešte nikdy nevideli.
Vírusový archív Zeme
Vedci v laboratóriách skúmajú vzorky ľadovca odobrané už medzi rokmi 1992 a 2015, avšak odvtedy neboli doteraz prijaté žiadne opatrenia na zamedzenie mikrobiálnej kontaminácii počas manipulácie s nimi. Neboli by to však správni vedci, aby si neporadili. Vymysleli spôsob, ako sa predsa len k čistým vzorkám z ľadovca dostať, a to tak, že sa znečisteného povrchu ľadovcových štepov jednoducho zbavili a zvyšok ešte utreli etanolom.
Potom objavili malé prehistorické vírusové múzeum. Tibetské štepy obsahovali dve vrstvy z pravdepodobne úplne odlišných klimatických podmienok z histórie zemegule. V týchto dvoch vrstvách objavili tri desiatky vírusov, ktoré sa vzájomne výrazne líšili podľa toho, v ktorej z vrstiev boli uložené. Sú to vlastne také vírusové archívy našej planéty.
Vďaka vedcom máme náskok
Topenie ľadovcov by mohlo znamenať dvojaké nebezpečenstvo. Jedno pre vedcov a jedno pre ľudstvo. Počas zmeny skupenstva vody by mohol byť tento mikrobiálny archív narušený, prastaré vírusy by mohli nadobro zmiznúť a vedci už by sa o nich nemohli nič dozvedieť. Druhé riziko je ale zlovestnejšie. Mikrobiálny život často v extrémne nízkych teplotách prežíva a pri zahriatí sa opäť aktivuje.
To by sa mohlo stať aj s týmito neznámymi živými fosíliami, ktoré by sa mohli uvoľniť do ovzdušia a nekontrolovateľne sa rozletieť do všetkých svetových strán. Vzhľadom na to, že ľadovec leží na najľudnatejšom kontinente sveta, netrvalo by to dlho a vypukli by ďalšie vlny pandémií, proti ktorým je tá súčasná len buchnutím do vody.
Máme však malú iskričku nádeje. Vďaka tomu, že vedci objavili tieto mikróby zavčasu ešte v zmrazenej fáze, môžu ich v laboratórnych podmienkach skúmať a vyvinúť protilátky skôr, než sa rozšíria v populácii.
