Ako často chodia ľudia okolo bezdomovcov a žobrákov a predstierajú, že jednoducho neexistujú? Takí ľudia sú spravidla prakticky neviditeľní nielen pre spoločnosť, ale aj pre nás.
Navyše ich správanie, ktoré sa líšia od nášho obvyklého správania, vzbudzuje úprimný údiv.
Čašníčka menom Maria z jednej texaskej reštaurácie porušila svoje zvyky, aj keď podľa pravidiel tejto reštaurácie bolo jej pracovníkom zakázané dávať jedlo bezdomovcom a dalo sa očakávať, že ich bude musieť zaplatiť z vlastného vrecka. Jedného krásneho dňa sa na prahu reštaurácie objavil bezdomovec, bol ledabolo oblečený a špinavý. Dalo sa predpokladať, že už sa dlho neumýval. Keď sa ťažko dostal k stolu, posadil sa, ale nikto ho neprišiel obslúžiť. Ostatní návštevníci si od neho začali odsadať.
Mária sa k nemu zdvorilo obrátila, rovnako ako by to urobila k inému hosťovi. Keď sa predstavila, prijala objednávku a priniesla mu jedlo. Obaja hostia i ďalší pracovníci reštaurácie to s úžasom sledovali. Manažér pripomenul Márii, že ak hosť nemá peniaze, bude za jedlo musieť zaplatiť sama. Mária s tým súhlasila.
Nezvyčajný hosť jedol, požiadal o účet a zaplatil za neho. A nielenže zaplatil, ale nechal jej sto dolárové sprepitné, na čaj.
Nikto si nedokázal predstaviť, že by mal také peniaze. Ale ešte viac všetkých prekvapila poznámka o vďake za láskavé správanie, ktoré Maria preukázala voči inej osobe. „Vy ste našla tajomstvo šťastia. Dobrotivosť vás bude aj naďalej sprevádzať po ceste životom, „napísal jej hosť.
Prečo sa tak stalo? Ako sa ukázalo, tento bezdomovec bol majiteľom reštaurácie a obliekol sa tak práve preto, aby zistil kvalitu obsluhy a jedla vo svojom zariadení. Sotva to mohlo niekoho napadnúť, ale Mária ukázala, že s každou osobou, bez ohľadu na to, aká je, by sa malo zaobchádzať s najväčšou úctou.
