Mestá a obce žiadajú od štátu znovuzavedenie záchytiek. Tie by mal hradiť štát

Zdieľať
Alkohol pixabay

BRATISLAVA 18. novembra (SITA) – Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada vytvorenie záchytiek aj funkčného jednotného centrálneho registra – evidencie funkčných kamier a kamerových systémov prevádzkovaných obcami. Hovorca ZMOS Michal Kaliňák v tlačovej správe vysvetlil, že kamerové monitorovacie systémy majú mimoriadny prínos v rámci prevencie kriminality a operatívneho riešenia priestupkov či trestnej činnosti. Požaduje tiež urýchliť sprístupnenie informačného systému CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov) pre všetky orgány verejnej moci, ktoré pri výkone verejnej moci využívajú údaje z tejto evidencie. Zároveň preferuje výraznú podporu medziobecnej spolupráce v oblasti správy a prevádzky kamerových monitorovacích systémov. Požiadavky ZMOS vyplývajú z analýzy „Bezpečná samospráva“. Kaliňák priblížil, že dokument zmapoval súčasný stav, pričom sú v ňom aj východiská s dopadmi, návrhy legislatívnych zmien aj riešenia z hľadiska technologickej podpory.

Kaliňák objasnil, že pre vyriešenie technických aj organizačných aspektov prevádzky záchytných protialkoholických izueb navrhujú zriadiť pri protialkoholických oddeleniach na psychiatrii. Podotkol, že takto to fungovalo na Slovensku pred niekoľkými rokmi. „Vzhľadom k tomu, že alkoholické opojenie spôsobuje alkohol a výnos dane z alkoholických a tabakových výrobkov je príjmom štátneho rozpočtu, túto službu bude hradiť štát. Ten aj v prípade, že sa rozhodne preniesť povinnosť zaplatiť úhradu za pobyt, liečenie a podobne na poisťovne, respektíve občana, ktorý si svoju povinnosť zaplatiť za svoj pobyt na záchytke nesplnil, tak má svoj štátny aparát aj na to, aby si túto platbu vymohol,“ konštatoval.

Prieskum ZMOS ukázal, že 21,6 percenta samospráv prevádzkuje kamerový monitorovací systém prostredníctvom svojej obecnej, prípadne mestskej polície. Ďalších 19,6 percenta disponuje kamerovým systémom, ktorý pre samosprávu prevádzkuje iný subjekt a 1,2 percenta ho má vo vlastnej réžii. Takmer 29 percent respondentov uviedlo, že ich samospráva nemá kamerový monitorovací systém, ale plánuje ho zaviesť. Kamerový systém nemá, ani ho neplánuje zaviesť osem percent samospráv. Menšiu časť kľúčových zón v území má pokryté 43,5 percent samospráv. Väčšiu časť kľúčových zón je pokrytých v prípade 43,1 percent samospráv a všetky kľúčové zóny má pokrytých 11,6 percenta. Kamerový systém sa pritom osvedčil u 84,2 percenta respondentov a o opaku je presvedčených 0,5 percenta opýtaných.

Zo strany primátorov a starostov celkovo 69 percent vidí priestor na medziobecnú spolupráci na úseku zabezpečovania verejného poriadku. Viac ako 36 percent vidí priestor na medziobecnú spoluprácu na tomto úseku a to pri existencii finančnej podpory tejto spolupráce samospráv zo strany štátu. Takmer 20 percent vidí priestor medziobecnej spolupráce formou spolupráce mestských či obecných polícií susediacich samospráv, respektíve vytváraním spoločných mestských/obecných polícií susediacich obcí. Zvyšných 11,5 percenta konštatovalo potrebu medziobecnej spolupráce na báze spolupráce viacerých samospráv na správe a prevádzke kamerového monitorovacieho systému. Priestor na spoluprácu samospráv v oblasti zabezpečovania verejného poriadku nevidí 15,5 percenta a 1,6 percenta vidí riešenie v inej forme.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom