Keď sme boli malí, mnoho z nás sa zaujímalo o dinosaurov a život za čias nulovej civilizácie. Túto vášeň podporil aj rad filmov ako je Jurský svet, Cesta do praveku, a pod. Niektorí z nás potom samovoľne preklenuli do štádia, kedy sme sa zaujímali o more. Koniec koncov oceán skrýva mnohé tajomstvá, pozoruhodné tvory a desivé príbehy. Nad mocou a povahou mora žasnú aj dospelí vedci, takže prečo by to nemohlo fascinovať malé dieťa.
A keď sa spojili tieto dve vášne dohromady, vzniklo naše podvedomie o Megalodonovi. Tento 30 metrov dlhý žralok so zubami dosahujúcimi dĺžku až 17 centimetrov je skutočným postrachom. Prečo? Pretože na rozdiel od dinosaurov si nemôžeme byť istí, či je skutočne vyhynutý. Vzhľadom na to, že 70% oceánu nám zostáva zahalených pod rúškom tajomstva, nemôžeme vedieť, či sa v ňom nepohybuje práve tento prehistorický tvor.
Darwinova teória dokonale ukazuje na to, ako sa živočíchy dokážu bez problémov prispôsobiť novému prostrediu, aby prežili. Megalodonovi by nerobilo problém si zvyknúť na novú stravu a eventuálne aj podmienky.
Aký typ predátora tento žralok bol?
Bol predovšetkým známy svojou špecifickou technikou lovu. Z hĺbky neuveriteľnou rýchlosťou narazil do svojej obete a usmrtil ju. Dá sa to prirovnať k rozbehnutému nákladiaku s bodcami na prednej strane. Či žije, je skutočnou záhadou, pretože nedávno NASA spravila snímky ukazujúce siluetu obrovského žraloka plávajúceho blízko Antarktídy.
Podobná fotka bola urobená o pár týždňov neskôr na druhom konci glóbusu, čo sa síce zdá nemožné, nie však pre Megalodona. Rovnako ako biely žralok dokáže uraziť neuveriteľné vzdialenosti za krátky čas, teda to nevylučuje možnosť, že sa jedná o rovnakého tvora. Avšak v priebehu rokov prišlo mnoho takzvaných dôkazov, že prehistorický žralok je nažive, ale či sú relevantné, je už ďalšia vec.
