Čo sa týka vesmíru, mnohé je pre nás stále záhadou a skôr to tak aj navždy zostane. Z akého dôvodu? Pokiaľ sú totiž vedecké teórie správne, tak je priestor okolo nás nekonečný. Naša galaxia je len zrnkom piesku na nekončiacom vesmírnom priestranstve. Avšak napriek zložitosti tohto odvetvia, boli objavy urobené v poli astronómie sú znateľné už za čias antického Grécka. Každý filozof mal vtedy svoju teóriu. Prvá ucelená pochádza od Thálesa z Milétu, ktorý tvrdil, že Zem je plochý disk, ktorý pláva na svetovom oceáne.
Postupne boli pohľady na našu planétu obohacované o ďalšie detaily, až prišiel Mikuláš Koperník s jeho koperníkovským obratom, kde zistil, že Zem sa otáča okolo Slnka, nie naopak. Nabúral tým tak všeobecné presvedčenie o geocentrizme (presvedčenie, že Zem je stredom vesmíru a Slnko obieha okolo nás). Je vskutku obdivuhodné, za akých podmienok títo vedci zvládali prichádzať s podobnými ohromujúcimi objavmi. Napríklad Galileo Galilei si ďalekohľad na pozorovanie diania vo vesmíre zostrojil sám. Avšak napriek tomu, že sme v súčasnej dobe vybavení oveľa špičkovejšími technológiami ako Galileo Galilei, stále nie sme schopní prísť na skutočnú rozlohu okolitého priestoru, a ako všetko mimo našej atmosféry funguje. Alebo či na nejakej inej planéte nie je život.
Čo bolo objavené v spojitosti s čiernymi dierami?
Najprv treba vysvetliť, čo je to čierna diera. Jedná sa o superhmotný objekt pohlcujúci energiu a súčasne s tým hmotu. Nie je možné ich len tak uvidieť, pretože pohlcujú aj svetlo. Vďaka novým vedeckým metódam používajúcich echolokáciu však už onedlho bude možné zrekonštruovať jej prostredie. Pomocou nahrania procesu toho, ako čierna diera pohlcuje častice, by sa dala odhaliť aj jej podoba. Stále však pre nás predstavuje ich rola vo vesmíre záhadu. Tento experiment by nám však mohol pomôcť im aspoň ľahko porozumieť.
