Vojna na Ukrajine decimuje nielen napadnutú krajinu, ale celý svet. Rusko je zrejme prekvapené, ako sa naši východní susedia zmobilizovali a svoju vlasť bránia.
Vynára sa teda hneď niekoľko otázok, ako nakoniec konflikt skončí. Odborníci nám prezradili, ktoré z možných scenárov sú najpravdepodobnejšie.
Ruská armáda obliehala susednú krajinu niekoľko mesiacov. Prezident útočiacej krajiny Vladimír Putin si dokonca pomohol aj spriazneným Bieloruskom, kde umiestnil svojich vojakov. Ukrajinskí vojaci a občania však ukázali obrovský odpor proti spoločnému nepriateľovi. Vo svete preto panujú rôzne názory, ako situácia skončí. Spýtali sme sa generála a bývalého veliteľa výcvikového centra spojeneckých síl NATO Pavla Macka (57) a českého generála v zálohe Andora Šándora (64), čo si o najskloňovanejších možnostiach vývoja myslia.
Keď dôjde k otázke budúceho vývoja, mnohí ľudia dúfajú v ukončení Putinovej agresie. „Rusi sa len tak neotočia. Predtým by došlo k pritvrdeniu úderov,“ nepredpokladá túto možnosť český generál v zálohe Andor Šándor. Podobný názor má aj bývalý veliteľ výcvikového centra spojeneckých síl NATO generál Pavel Macko: „Je to síce možné, ale vzhľadom na správanie Putina veľmi nepravdepodobné.“
Zrejme najmenej vytúženým vývojom konfliktu je, že Rusko sa rozhodne „omylom“ vyslať raketu aj na územie NATO či priamo napadnúť niektorú z týchto krajín. „Putin si nemôže dovoliť ísť do takej konfrontácie. Keby na naše územie zablúdi strela, tak by sme to síce považovali za útok, ale ak by neboli ďalšie náznaky, tak si nemyslím, že by sme reagovali priamym vojenským pôsobením proti Rusku,“ myslí si Macko. Zároveň dodáva, že aj vo velení ruskej armády by malo byť dostatok ľudí, ktorí útok na NATO nedovolia. Šándor takú alternatívu dokonca vylučuje. Obaja odborníci sa zároveň zhodujú, že podobný postup by musel byť doslova šialenstvom.
Najpravdepodobnejší scenár je podľa odborníkov vyjednávanie oboch krajín. Problém však podľa Šándora je, že nikto nevie, čo Rusko vlastne chce. Odborník vysvetľuje, že mu môže ísť o návrat na rokovania o ruskej menšine, o rozdelení Ukrajiny podľa rieky Dneper alebo o odtrhnutie juhu Ukrajiny. Ak by sa vraj Rusom darilo vo vojne viac, mali by lepšiu vyjednávaciu pozíciu, a naopak.
Estónsky generál a europoslanec Riho Terras (54) sa na sociálnej sieti dokonca vyjadril, že Rusom sa môžu čoskoro minúť peniaze na dotovanie vojska. Práve to by krajinu mohlo prinútiť pristúpiť k rokovaniu. „Rusko nemá nekonečné zdroje, napriek nerastným zdrojom je to ekonomický trpaslík,“ poznamenáva Macko. Najpravdepodobnejšie podľa neho je, že sa Rusom nepodarí žiadny zázračný manéver a dôjde k zloženiu zbraní: „Je vysoko pravdepodobné, že dôjde k zastaveniu paľby a k konaniu. Lenže s Putinom to bude ťažké politicky. Deklaroval, že on chce rozhodovať aj o Slovensku, Česku, Poľsku, o všetkom, čo bolo súčasťou studenej vojny. A to je niečo, čo mu Západ neakceptoval, a on v návale hnevu napadol Ukrajinu.“
Macko poukazuje aj na fakt, ktorý môže situáciu ovplyvniť, že ruskí vojaci nemusia situáciu zvládnuť.
