BRATISLAVA 7. januára – Na Slovensku je už niekoľko dní hlavnou témou video, na ktorom je zachytený incident z 2. januára. Tínedžeri mali vlákať 11-ročné dievča do areálu bývalého družstva. Tam ju zbili, opili a celú udalosť si nahrali na mobil. Incident už preveruje polícia, k videu sa vyjadrili viaceré známe osobnosti. Poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková na svojom instagramovom profile priznala, že aj ona bola obeťou šikanou. V popise napísala toto:
„Aj ja som včera videla hrozivý príbeh 11 ročného dievčaťa, ktoré sa stalo obeťou šikany a týrania. Bol to bolestivý pohľad. Celý deň na ňu myslím, ale dlho som zvažovala, čo k tomu povedať a či ešte niečo treba. A treba, zistila som. Popravde, najradšej by som ju objala, povzbudila, lebo najbližšie dni, týždne a aj roky, môžu byť veľmi ťažké. No objatie nestačí, čo pomôže, je precízna práca orgánov činných v trestnom konaní, psychologická pomoc, a podporné prostredie doma a v škole. Popasovať sa s takouto traumou chce veľa síl, a dlhý čas. Čítam, že mladí ľudia dokážu byť krutí. Je to tak. Nezabúdajme však, že my dospelí, nesieme na ich správaní podiel zodpovednosti. Krutosť je častokrát zrkadlom bolesti z domu alebo z kolektívu. To páchateľov nijako neospravedlňuje, ale je veľmi dôležité, aby sme si to my rodičia uvedomovali a pracovali s tým.
Šikana má rôzne podoby a jedno spoločné – bolesť a stratu sebadôvery. Aj ja som ju zažila. V detskom tábore. Chachaland. Známe však? Bola som na izbe s dvoma dievčatami. Začali urážkami, posmeškami, a skončilo to opľúvaním, kopaním, zamknutím na izbe a nocovaním na záchodoch. Otec jednej z dievčat, bol vedúci v tábore. Bála som sa, že keď poviem, že to ona, bolo by ešte horšie a tak som čušala, trpela. Nakoniec ma iný vedúci po pár dňoch našiel na záchodoch, uplakanú, vystresovanú, vypočul ma a pustil domov. Kiežby som sa za niekým sama vybrala oveľa skôr. Spracovávala som to dlhé roky. Zdieľanie tejto skúsenosti mi nie je príjemné. Je to intímna a bolestivá spomienka z detstva. Áno, mohla by som vám tu predstierať dokonalý život. Ale taký neexistuje. Možno, že si toto prečíta nejaká ďalšia obeť šikany. Chcem, aby vedela, že to bolí, bude bolieť, ale aj napriek tomuto zážitku prídu do života úžasné veci a dobrí ľudia. Život má zmysel a bude ešte krásny.
Ak si uviazol v podobnom zážitku, alebo sa ešte stále schovávaš so strachom na záchode, a cítiš sa sám, vedz, že v tom nie si sám. Ver mi. Požiadaj o pomoc. Medzi iným aj o psychologickú. Je to to najlepšie, čo môžeš urobiť. Veľa síl!
P.S. Bezplatnú psychologickú alebo sociálnu pomoc môžeš nájsť na www.ipcko.sk alebo na www.ldi.sk (linka detskej istoty).“
