Poznáme to všetci veľmi dobre. Počúvame svoj vlastný hlas na nahrávke a zrazu je nám zle. Zle zo svojho vlastného hlasu, pretože nám príde, že to vôbec nie sme my. Určite sa vám už stalo, že keď ste počuli svoj vlastný hlas z nejakej videonahrávky zostali ste zhrození.
Dôvod, prečo to tak vnímame je veľmi zaujímavý. Ide o to, že ak počujeme svoj hlas na nejakej nahrávke, zvukové vlny vychádzajúce z reproduktorov prichádzajú priamo do našich uší a počujeme ho presne tak, ako ho počujú všetci ostatní. Teda počujeme ho len zvonku! Keď však hovoríme, tak počujeme svoj hlas dvoma spôsobmi.
Aj zvonku aj zvnútra. Zvonku znamená, že počujeme zvuk, ktorý vychádza z našich úst a to je zvuk, ktorý počujú aj ostatní ľudia. Zároveň však počujeme aj zvuk zvnútra, ktorý sa vibráciami nesie od hlasiviek až do našej hlavy, teda do mozgu. Kosti a lebka zvukovej frekvencie a vibrácie utlmujú, a preto sa nám zdá náš hlas položený nižšie.
V skutočnosti je však na vyššej tónine. Ak chcete naozaj vedieť, ako znie skutočne váš hlas, nahrajte si ho, alebo si zakryte ľavé ucho a povedz nahlas ľubovoľnú vetu. A presne takto vás počujú ľudia v okolí.
