Americkí vedci vyvinuli vakcínu, po podaní ktorej získali makaky jávske imunitu proti vírusu ebola, a tiež sa podarilo naprogramovať kmeňové bunky, aby produkovali a vylučovali toxíny, ktoré dokážu zabiť mozgové nádory bez toho, aby poškodili zdravé bunky
Kokaín v prsiach, hlúpi lupiči a drsný lekár! Pozri si prehľad najkurióznejších správ! 1. časť
Americkí vedci z National Institute of Allergy and Infectious Diseases v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou GlaxoSmithKline vyvinuli vakcínu, po podaní ktorej získali makaky jávske (Macaca fascicularis) imunitu proti vírusu ebola. Experimenty potvrdili, že vakcína má účinnosť minimálne desať mesiacov, a preto ju v septembri začali v USA testovať aj na ľuďoch.
Vakcína sa skladá zo zairského a sudánskeho ebola vírusu, ktoré sa však v organizme nemnožia, vedci ale dúfajú, že v tele vyvolajú reakciu imunitného systému a to si následne vyvinie voči vírusu imunitu. Vakcínu najprv podali štyrom makakom, ktoré o päť týždňov infikovali smrteľnou dávkou eboly a všetky prežili. Keď však tento experiment zopakovali po desiatich mesiacoch od podania vakcíny, prežili iba dva.
Odborníkom z Massachusetts General Hospital a Harvard Stem Cell Institute sa podarilo naprogramovať kmeňové bunky, aby produkovali a vylučovali toxíny, ktoré dokážu zabiť mozgové nádory bez toho, aby poškodili zdravé bunky alebo samé seba. Vedci už túto metódu vyskúšali na zvieratách, keď geneticky upravené kmeňové bunky obalené gélom umiestnili na nádor, ktorý predtým odstránili z mozgu. Rakovinové bunky po vystavení účinkom toxínov z kmeňových buniek odumreli.
Nemenovaná Švédka s transplantovanou maternicou v septembri ako prvá na svete priviedla na svet zdravé dieťa. Tridsaťšesťročnej žene, ktorá sa narodila bez maternice, darovala tento orgán 61-ročná rodinná priateľka. Keďže žena mala funkčné vaječníky, absolvovali s partnerom umelé oplodnenie, z ktorého vzišlo jedenásť embryí. Tie lekári z Univerzity v Göteborgu zmrazili a následne žene transplantovali maternicu. Rok po zákroku sa potom rozhodli do maternice implantovať jedno z embryí, čo sa podarilo a žena otehotnela. Dieťa sa narodilo predčasne v 32. týždni tehotenstva po tom, ako matke diagnostikovali preeklampsiu a dieťa malo abnormálny srdcový rytmus.
Britským a poľským lekárom sa ako prvým na svete podarilo prinavrátiť schopnosť chodiť ochrnutému pacientovi. Poliak Darek Fidyka zostal paralyzovaný od hrudníka nadol po tom, ako ho v roku 2010 niekoľkokrát bodli do chrbta nožom, pričom mu porušili miechu. Pred dvoma rokmi mu však lekári do poškodenej miechy transplantovali olfaktorické gliové bunky z nosovej dutiny a nervové tkanivo z členku a v súčasnosti už dokáže chodiť s pomocou chodúľky.
Britskí vedci z King’s College London vypestovali z kmeňových buniek ľudskú pokožku, ktorá by mohla nahradiť využívanie zvierat na testovanie liekov a kozmetiky. Použili na to ľudské embryonálne kmeňové bunky rovnako ako aj indukované pluripotentné kmeňové bunky. Odborníkom sa síce podarilo v laboratóriu vypestovať pokožku už aj v minulosti, najnovší výskum však priniesol lepšie výsledky, pretože vypestovaná pokožka má aj priepustnú bariéru podobnú ako skutočná pokožka.
Podľa talianskych vedcov Vincenza a Giulie Puppovcov vaginálny orgazmus v skutočnosti neexistuje. Vo svojej štúdii, ktorú zverejnili v časopise Clinical Anatomy, tvrdia, že ženy dokážu dosiahnuť orgazmus iba stimuláciou klitorisu a okolitých erektilných orgánov. Namiesto pojmov vaginálny a klitorálny orgazmus by sa preto podľa nich mal používať výraz ženský orgazmus, ktorý je ekvivalentom mužského orgazmu.
Tímu britských odborníkov z Imperial College London sa podarilo geneticky modifikovať komáre tak, že 95 percent ich potomkov sú samce. Výsledok pokusu tak môže zastaviť šírenie malárie, ktorú spôsobuje parazit prenášaný práve samicami tohto druhu hmyzu.
Americkí biológovia na čele z Cascadia Research Collective zistili, že vorvaňovce zobcové (Ziphius cavirostris) sa dokážu ponoriť až do hĺbky takmer 3000 metrov, pričom na jeden nádych vydržia pod hladinou viac než 130 minút. Tieto veľryby sú tak podľa všetkého rekordérmi medzi morskými cicavcami.
Vedci z organizácie British Antarctic Survey predstavili novú metódu počítania veľrýb z vesmíru. Použitím satelitných snímok s vysokým rozlíšením a špeciálneho softvéru dokážu zistiť počet morských živočíchov, ktoré sa nachádzajú na alebo pod hladinou. Nová metóda umožňuje sledovanie živočíchov na omnoho väčšej ploche a zároveň je aj lacnejšia.
Vedci z University of Pretoria v Juhoafrickej republiky zdokumentovali tri nové prípady, keď sa mladé samce uškatcov antarktických (Arctocephalus gazella) pokúsili o pohlavný styk s tučniakmi patagónskymi (Aptenodytes patagonicus). Odborníci toto netradičné sexuálne správanie zaznamenali na neobývanom Marionovom ostrove v Indickom oceáne, pričom sa im ho podarilo aj nafilmovať. Uškatec antarktický je tak jediným druhom plutvonožca, u ktorého zaznamenali pokusy o párenie so živočíchom patriacim do úplne inej triedy. Vedci si navyše myslia, že v tomto prípade ide o správanie, ktoré sa uškatce na spomínanom ostrove od seba učia.
Britskí psychológovia z univerzity v Exeteri vyvrátili známy mýtus o tom, že straky obyčajné (Pica pica) priťahujú lesklé predmety. Ich výskum dokázal, že v skutočnosti sa straky lesklých predmetov boja, a to pravdepodobne z dôvodu, že ide o objekty, ktoré nepoznajú a považujú ich za nebezpečné.
Americkí experti z Virginia Polytechnic Institute and State University objavili tajomstvo lietajúcich hadov z rodu Chrysopelea. Vedci zistili, že tieto nezvyčajné plazy žijúce v juhovýchodnej Ázii pri lete vzduchom radikálne menia tvar tela. Okrem zmeny tela vytvárajú zvláštny vlniaci sa pohyb.
Vedci z projektu Hadal Ecosystems Study (HADES) nafilmovali v Mariánskej priekope v hĺbke 8 145 metrov doteraz neznámy druh ryby patriacej pravdepodobne do čeľade Liparidae. Je to vôbec najväčšia hĺbka, v akej sa podarilo zaznamenať živú rybu. Predchádzajúci rekord bol 7 700 metrov z roku 2008, keď vedci objavili v Japonskej priekope skupinu rýb druhu Pseudoliparis amblystomopsis z rovnakej čeľade.
Americkí a egyptskí paleontológovia popísali nový druh prehistorického cicavca, ktorého pomenovali po frontmanovi britskej kapely The Rolling Stones Mickovi Jaggerovi. Cicavec, ktorý žil pred 19 miliónmi rokov na území dnešného severozápadného Egypta, dostal vedecký názov Jaggermeryx naida, čo v preklade znamená Jaggerova vodná nymfa. Vedci sa rozhodli tvora po 71-ročnom spevákovi pomenovať pre jeho veľký pysk.