Tomu, kto sa aspoň trochu zaujímal o druhú svetovú vojnu, iste neušlo meno Josef Mengele, inak známy ako Anjel smrti. Prečo si túto prezývku vyslúžil? Hoci zložil lekársku prísahu, namiesto pomoci na väzňoch v koncentračnom tábore v Osvienčime vykonával morbídne a sadistické experimenty.
Josef Mengele sa narodil 16. marca v roku 1911. Študoval medicínu a antropológiu na Mníchovskej univerzite, Viedenskej univerzite a tiež na Bonnskej univerzite. V roku 1939 vstúpil do SS a v koncentračnom tábore pôsobil v lekárskej delegácii, ktorá mala za úlohu kontrolovať prichádzajúcich väzňov a určovala, ktorí sú vhodní na experimenty a ktorí budú poslaní rovno do plynovej komory.
Od Hitlera dostal za úlohu zaoberať sa možnosťou, ako umelo zvýšiť pravdepodobnosť, že žena porodí dvojčatá, pretože si bol aj sám Hitler vedomý toho, že prichádza o veľa vojakov a bude ich do budúcnosti potrebovať čo najviac. A práve v tom momente sa začali diať tie najodpornejšie hrôzy, ktoré by normálneho človeka normálne ani nenapadli. Ako uvádzajú preživší z osvienčimského koncentračného tábora, Mengele pri prechádzaní a vyberaní ľudí do svojich experimentov pôsobil veľmi milo, lenže opak bol pravdou. Za dverami jeho ordinácie sa dialo niečo, čo sa zďaleka nepribližuje ani tým najbrutálnejším činom, ktoré poznáte.
Siamské dvojčatá
Mengele bol fascinovaný jednovaječnými dvojčatami, ale oveľa viac ho fascinovali siamské dvojčatá. Túžil po nich tak veľmi, že sa rozhodol, že si vytvorí svoje vlastné siamské dvojčatá. Ako? Umelo spojil dvojčatá pomocou zošitia ich tepien dohromady. Áno, čítate správne. Zošíval deti aj dospelé dvojčatá, ktoré pochopiteľne nemali šancu na prežitie a mnohokrát umierali v ukrutných bolestiach. Pochopiteľne, že počas svojich experimentov nepoužíval žiadne tlmiace lieky ani lieky proti bolesti. Jeho obete boli vždy pri plnom vedomí a sledovali, čo im tento blázon robí s ich vlastným telom.
Sterilizačné experimenty
Mengele si medzi väzenkyňami vyberal dievčatá, na ktorých vykonával najrôznejšie gynekologické experimenty. Tieto dievčatá prezývali Mengeleho dievčatá a jedným z jeho pokusov bola aj sterilizácia, avšak nie príliš obvyklým spôsobom. Skúšal na týchto dievčatách šokové terapie, vstreky chemických látok do organizmu či ožarovanie magnetom.
Experiment s farbou očí
Ako iste všetci dobre zo školy vieme, Hitler podporoval iba árijskú rasu, to znamenalo, že človek musel mať svetlé vlasy a modré oči. Touto ideológiou sa zaoberal aj sám Mengele, ktorý sa snažil u detí, ktoré modrú farbu očí nemali, ich pôvodnú farbu zmeniť. Robil teda experimenty, počas ktorých deťom do očí vstrekoval najrôznejšie chemikálie a sledoval, čo sa s ich očami bude diať a či sa ich farba očí zmení na modrú.
Operácia bez anestézie
Svedkovia, ktorí prežili koncentračný tábor, uvádzajú, že Mengele operoval iba za úplného vedomia väzňov. Videli, ako niekomu operuje žalúdok alebo dokonca transplantuje srdce a pacient túto operáciu vnímal. Podľa týchto ľudí Mengele veril, že všetko robí v mene vedy, bol to však skôr podľa ich slov bitúnok.
Operácií a experimentov za svojho pôsobenia vykonal Mengele nespočetné množstvo, jeden hroznejší ako druhý. Napríklad skúšal, ako dlho vydrží novorodeniatko bez potravy, ako dlho človek vydrží vo vriacej vode, ako prebieha zmena pohlavia u detí alebo aké dieťa sa narodí, keď ho spolu budú mať súrodenci. Vo väčšine prípadov však jeho obete prežili iba pár dní po operácii, vo výsledku teda nemohol nič vypozorovať a svoje strašné správanie tým len ospravedlňoval.
Ten, kto jeho mučenie a experimenty prežil, bol následne poslaný na pitvu. Ten, kto mal šťastie, bol zabitý ešte pred začatím pitvy, avšak niektorí boli pri plnom vedomí aj počas tohto. Po vojne bol Mengele zajatý aj zapísaný pod svojím menom, avšak spojenci netušili, o koho sa jedná, a tak bol aj napriek všetkým hrozným činom, ktorých sa dopustil, prepustený. Následne si vybavil falošnú identitu a odcestoval do Argentíny, kde žil síce skromný, ale pokojný život. Zomrel v roku 1979, keď mal údajne dostať infarkt alebo kŕč pri plávaní v meste Bertioga. Lovci nacistov jeho telo pomocou DNA identifikovali až v roku 1992.
