Je to už viac ako 100 rokov, keď sa svetom prehnala španielska chrípka. Pandémia tohto ochorenia si celosvetovo vybrala až 100 miliónov ľudských životov, nevyhla sa však ani vtedajšiemu Československu. Hrozbu španielskej chrípky vtedy umlčali udalosti prvej svetovej vojny, vojnová cenzúra a vznik nového československého štátu.
Španielska chrípka dorazila do českých krajín v lete 1918
Ako uvádzajú historici, španielska chrípka vznikla najskôr v Ázii. Neskoršie výskumy dokonca dospeli k záveru, že vznikla z podtypu vtáčej chrípky. Prvé prípady tohto ochorenia, ktoré si vyberalo najmä mladých ľudí so silnejším imunitným systémom, boli pozorované v roku 1917 v Číne. Z tejto krajiny sa spolu s vojakmi španielska chrípka dostala do Severnej Ameriky a odtiaľ do Európy.
Podľa historika lekárstva Haralda Sallfellnera, ktorý o španielskej chrípke spísal štúdiu zverejnenú v odbornom časopise Demografia, do českých krajín toto ochorenie dorazilo v lete roku 1918. Prvá vlna španielskej chrípky bola pomerne mierna.
Najpostihnutejšia bola Praha, Plzeňsko či Valašsko
České krajiny vtedy spoločne s Rakúskom patrili k oblastiam Európy, ktoré boli najviac postihnuté španielskou chrípkou. Vírus spôsobujúci vážne ochorenie sa prenášal vzduchom. Španielska chrípka sa v českých krajinách rýchlo šírila medzi ľuďmi, ktorí demonštrovali proti rakúskej monarchii. Následne potom medzi ľuďmi, ktorí oslavovali pád Rakúsko-Uhorska. Epidémia španielskej chrípky tak mala v českých krajinách ideálne podmienky na svoj rozvoj.
Na jeseň roku 1918, už vo vtedajšom Československu, bola španielskou chrípkou najviac zasiahnutá Praha a Plzeňsko. Táto epidémia na Morave zase silne zasiahla Valašsko. Niektoré oblasti Československa podľa Haralda Sallfellnera zostali španielskou chrípkou takmer nedotknuté.
„Keď v októbri 1918 prebiehali oslavy na založenie prvej Československej republiky a davy na uliciach jasali, ležali tisíce chorých s horúčkou v posteli a bojovali so španielskou chrípkou,“ uviedol Sallfellner vo svojej štúdii s tým, že Československo na tom bolo najhoršie koncom októbra a novembra 1918.
V rokoch 1918-1920 zomrelo až 75 tisíc obyvateľov Československa
Tento historik lekárstva na základe údajov pražského zdravotného úradu, štúdií matričných záznamov či porovnania počtu zomrelých s predošlými rokmi odhadol, že v Československu v rokoch 1918 až 1920 zomrelo v dôsledku španielskej chrípky 44 tisíc až 75 tisíc obyvateľov. Španielskej chrípke navyše podľa odhadov Haralda Sallfellnera podľahlo na frontoch prvej svetovej vojny 2 tisíc až 5 tisíc československých vojakov.
Šíreniu španielskej chrípky v českých krajinách napomohli aj dobové okolnosti. „Predovšetkým v Rakúsku a v slovenských krajinách bol nedostatok lekárov. Vtedajšia medicína bola na nižšej úrovni ako dnes,“ opísal ďalej Sallfellner. Vtedajší lekári totiž nemali k dispozícii antivirotiká ani antibiotiká. Ľuďom, ktorí ochoreli španielskou chrípkou, odporúčali pokoj na lôžku, zábaly so studenou aj horúcou vodou, potenie a tiež alkohol. Na liečenie lekárom pritom zostával iba aspirín.
Dôležité bolo aj dodržiavanie hygieny. Nakazení ľudia nesmeli chodiť na verejnosť a mali si v miestnostiach, kde ležali dostatočne vetrať. Ľuďom navyše nebolo odporúčané, aby si na verejnosti podávali ruky.
