BRATISLAVA 24. novembra (SITA) – Inú možnosť ako lockdown už nemáme. Na výrazný pokles pozitívnych a časom aj hospitalizovaných by malo stačiť pár týždňov. Myslí si to analytik a bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR Martin Smatana. Lockdown sa mal podľa jeho slov zaviesť už minulý týždeň, keď s tým prvýkrát prišlo ministerstvo na rokovanie vlády. „Vtedy sa spravil politický kompromis, ktorý však nepostačuje. Zbytočne sme tým stratili čas,“ povedal Smatana pre agentúru SITA.
Zdravotnícky analytik pripomína, že počet hospitalizácií dosahuje kritickú hodnotu a sme len kúsok od hranice, pri ktorej viaceré nemocnice budú musieť začať vykonávať triáž aj akútnych pacientov. Tento stav ministerstvo označilo v COVID automate ako humanitárnu katastrofu. Smatana v tom vidí urgentný problém, ktorému sa dá zabrániť jedine tým, že sa zníži počet pozitívnych, na čo je lockdown najefektívnejšie riešenie. „Je pravda, že príjmy do nemocníc posledné dni jemne klesli. Nevieme však, či to je spôsobené tým, že sa už pacienti nevedia dostať do nemocníc alebo je to efekt viac ako tritisíc podaných monoklonálnych protilátok,” doplnil Smatana. Keď sa však podľa neho pozrieme na posledné dostupné dáta o nadmerných úmrtiach za mesiac október, tak oproti priemernému októbru zomrelo tento rok už o viac ako 900 ľudí viac. Z dôvodu ochorenia COVID-19 ale zomrelo len 370 ľudí. Ostatné úmrtia sú pravdepodobne spôsobené tým, že sa kvôli preťaženosti záchrannej služby alebo nemocníc pacienti nedostali do nemocníc.
Situácia je preto podľa Smatanu zrejme oveľa horšia ako ukazujú štatistiky. „Rakúsko sa taktiež pokúsilo obmedziť počet pozitívnych tým, že zaviedlo z 3G režimu len 2G, čiže prestalo akceptovať testy ako alternatívu k očkovaniu a prekonaniu ochorenia. Avšak ukázalo sa, že to nie je dostačujúce, a preto pristúpili k lockdownu. Slovensko na tom je určite horšie, nakoľko máme o 20 percent menšiu mieru zaočkovanosti ako v Rakúsku a chýba nám väčší počet zdravotníkov, čiže naše kapacity na liečbu COVID pacientov sú menšie,” uviedol analytik. Bez tvrdého lockdownu tak čoskoro skolabujú nemocnice. Zo skúseností z predchádzajúcich vĺn pritom podľa Smatanových slov vieme, že ak nechceme, aby sa lockdown ťahal, musí byť prísny. To znamená bez výnimiek či kompromisov a platný pre všetkých, aby sa dal ľahko kontrolovať.
„Ak sa však zavedie lockdown a nenavýši zaočkovanosť v populácií, tak sme síce odbremenili nemocnice, ale prudké nárasty a hospitalizácie sa znova vrátia. Je pravda, že za posledné dni narástol záujem o očkovanie. Ak však chceme zabrániť ďalšej vlne po lockdowne, tak potrebujeme výraznejší nárast prvoočkovaných,” vysvetlil Smatana. Riešenia sú dve, a to buď po skončení lockdownu uvoľniť opatrenia pre zaočkovaných a tých, ktorí ochorenie COVID prekonali, čo je prakticky prísnejšia verzia v súčasnosti platných opatrení, alebo zaviesť povinné očkovanie pre rizikové osoby nad 60 rokov. To je podľa zdravotníckeho analytika riešenie, ktoré by bolo najefektívnejšie a zachránilo najviac životov a peňazí. „Obávam, sa že prvá možnosť síce zaberie, ale nie v dostatočnej miere, keďže podľa posledného prieskumu agentúry Focus až 66 % nezaočkovaných sa na dávku vôbec nechystá. Ak sa budeme chcieť vyhnúť stovkám úmrtí a opakujúcim sa lockdownom, povinnému očkovaniu sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhneme. Čím neskôr sa zavedie, tým menej ľudí a firiem a živnostníkov zachránime,” dodal na záver Smatana.
