50 rokov po tom, čo bola Phan Thị Kim Phúc vážne popálená, keď bola na jej dedine vo Vietname zvrhnutá napalmová bomba, podstúpila poslednú sériu ošetrení všetkých svojich zranení. Pred piatimi desaťročiami sa žena preslávila ako „Napalm Girl“, keď ju fotograf zachytil, ako beží a kričí bolesťou na fotografii, ktorá obletela celý svet. „Teraz, o 50 rokov neskôr, už nie som obeťou vojny. Už nie som Napalm Girl, dnes som len kamarátka, pomáham, som babička a preživšia, ktorá volá po mieri.“
Deň náletu
Phan Thị Kim Phúc si dokonale pamätá deň náletu a padajúcich bômb. Tesne pred útokom sa s ostatnými deťmi hrala blízko krytu. „Pamätám si, že bolo po obede, naši vojaci začali kričať na všetky deti, aby utiekli,“ spomína žena v rozhovore pre CBS4. Dievča utieklo s čo najväčšou silou, ale bohužiaľ nemalo šancu. Americké lietadlá dorazili v okamihu a začalo bombardovanie. Všade vypukli požiare a napalm doslova spálil oblečenie, ktoré mala v ten deň na sebe. „Dodnes si pamätám, čo som si vtedy myslela. Ach môj bože, som celá spálená, budem škaredá a ľudia sa na mňa budú pozerať divne.“
Fotograf Nick Ut bol v tej chvíli na mieste činu. Zachytil Kim Phúc utekajúcu pred útokom a mnohých ďalších. Fotograf neskôr za svoju fotografiu získal Pulitzerovu cenu. Fotografia vošla do dejín ako The Terror of War. Keď Ut videl, čo sa deje, urobil pár fotiek a ponáhľal sa deťom pomôcť. Polial Phan Thị Kim Phúc vodou a odviezol ju a niekoľko ďalších detí do najbližšej nemocnice. V tom čase si nikto nemyslel, že Phan Thị Kim Phúc prežije. „Dokonca aj lekár povedal, že zomrie, nie je možné, že je stále nažive. Trikrát som im povedal, aby sa o ňu postarali, a trikrát ma odmietli. Potom som vytiahol svoju novinársku kartu a povedal im, že ak zomrie, moja fotka bude na titulnej stránke všetkých svetových novín. Dostali strach a prijali ju,“ spomína Ut.
Zotavenie
Dievča sa dlho liečilo. Podarilo sa jej opustiť nemocnicu a do roku 1992 žila vo Vietname. Potom sa na medových týždňoch rozhodla utiecť z Vietnamu. Usadila sa v Kanade. Napriek tomu, že od útoku uplynul dlhý čas, žena naďalej trpela z udalostí psychickými aj fyzickými bolesťami. „Keď som vyrastala, niekedy som snívala o tom, že zmiznem. Nielen kvôli svojim zraneniam, na tretine tela som mala jazvy po popáleninách a spôsobilo mi to chronickú bolesť, ale aj kvôli rozpakom z toho, ako vyzerám,“ spomína pre New York Times. No a takto vyzerá dnes.
