Väčšina ľudí sa o smrti bojí hovoriť. Vyhýbajú sa otázkam, ktoré sú spojené so smrťou, ale to, že raz zomrieme je dané už pri našom narodení. Preto by sme sa nemali tváriť, že sa nás to netýka. S najväčšou pravdepodobnosťou ľudia ešte neprišli na to, čo sa s telom pri poslednom výdychu deje a čo práve v tej situácii nastane. Môže to byť často spomínané svetlo na konci tunela? Alebo sa narodíme v druhom tele ako niekto iný? To nikto ani netuší. Veľa otázok, skoro žiadne vysvetlenie.
Človek je tvor bádavý a tak sa to rozhodol skúmať austrálsky neurológ Dr. Cameron Shaw, ktorý urobil pitvu ľudského mozgu. Predviedol, čo sa deje s mozgom pár sekúnd pred smrťou. Mozog, ako aj ďalšie orgány darovala žena, ktoré boli určené na výskum. Proces umierania bol popísaný pri pitve, tiež štruktúra a zloženie mozgu. Doktor uviedol, že vývoj mozgu v priebehu miliónov rokov sa odohrával v určitých vrstvách. Vedci si myslia, že prvá sa vyvinula bazálna gangliá, ovládajúca potreby ako hlad, pohyb.
Následne sa vyvíjali zložitejšie vrstvy. Okolo toho štruktúry riadiace intelekt a emócie-hipokampus a spánkový lalok. Tieto slúžia na pamäť či schopnosť učiť sa. V poslednom rade sa vyvinula mozgová kôra, riadi ľudské správanie, plánovanie budúcnosti, je zložená zo 4 lalokov. Všetko sa odohráva v niekoľkých fázach. Zospodu sa do mozgu dostáva krv, preto prvé odumierajú vonkajšie vrstvy (10-20 sekúnd). Riadi „vyššie“ funkcie-správania. Ako ďalšie nasleduje pamäť a komunikácia. V poslednom rade odumiera jadro.
Všetko okrem jadra odumrie. Takí ľudia sú teoreticky stále živí, ale len vo vegetatívnom stave, inak nazvaný stav protrahovanej kómy. „Nemajú vedomie, ale bazálne štruktúry sú stále nepoškodené, dýchajú, majú pulz“ vysvetľuje Shaw. Základné inštinkty bojujú až do úplného záveru, avšak osobnosť a charakter človeku umierajú ako prvé. Vedci poznamenali, že tento fakt o umieraní človeka je veľmi zaujímavý a do budúcnosti môžeme očakávať ďalšie odhalenie fascinujúcich skutočností ohľadom ľudského mozgu, ktoré nám vysvetlia, že smrti sa báť nemusíme.
