Určite ste ako deti od rodičov počúvali, že pokiaľ sa nebudete dobre učiť, skončíte ako obyčajný predavač, smetiar, upratovačka alebo budete čistiť kanály. Samozrejme, dnes už vieme, že každé povolanie má svoje výhody a nevýhody a nemali by sme sa povyšovať nad žiadne, pretože všetky sú dôležité. Predsa len sa nechceme prechádzať po meste, kde nikto nevysype smeti alebo by nám nemal kto predať tovar v obchode, prípadne poradiť na samoobslužných pokladniach.
Potkanár
Stredoveká Európa bolo špinavé a naozaj veľmi zapáchajúce miesto. Ulice boli jedným veľkým smetiskom, na ktorom sa rýchlo množili všelijaké hlodavce. Potkany, myši a rôzne iné „zvieratká“ vyžierali zásoby a tiež prenášali choroby. Snáď najvážnejší, samotný mor. Je preto logické, že ich ľudia naozaj nemali v obľube, a preto si mestá platili profesionálnych potkanárov, ktorí hlodavce chytali. Buď rukami alebo do pascí. Niekedy mali naozaj revolučný nápad a ako pomocníkov použili mačky.
Správca kráľovskej stolice
V Anglicku od 16. storočia do začiatku 20. storočia. Áno, niekedy sa mohlo stať, že kráľ bol rozmaznávaný. Anglickí panovníci si dokonca zaobstarali pomocníkov, ktorí sa starali o ich stolicu. Správca stolice pri sebe nosil prenosný záchod, vodu a uteráky. Len čo to na kráľa prišlo, bol pripravený mu asistovať. A keď všetko potrebné kráľ dokončil, správca mu umyl pozadie. Správca stolice sa okrem toho staral aj o jeho jedálniček, takže jeho stolicu dokázal predpovedať.
Ochutnávač
Asi najznámejšie povolanie, ktoré je vykreslené v každej rozprávke, niekde len veselo a pozitívne a niekde trochu realistickejšie. Čo robil? Chránil svojho pána pred otrávením sa jedlom. Čo bolo najhoršie? Každý kúsok jedla mohol byť ten posledný. Kde a kedy? Naprieč dejinami a kultúrami. Mocní ľudia mali vždy veľa nepriateľov a strach o svoj život. V starovekom Ríme bolo napríklad jedlo obľúbeným spôsobom otravy. Významní muži na čele s cisármi si preto najímali ochutnávačov. Išlo o otrokov, ktorých úlohou bolo ochutnať všetko jedlo skôr, ako ho vloží do úst jeho pán. Pokiaľ ochutnávanie prečkal v zdraví, mohol sa do hostiny pustiť cisár.
