V dnešnej dobe mnoho ľudí prestáva vedieť existovať bez toho, aby u toho boli produktívni. Keď neexistovali mobilné telefóny, táto kratochvíľa bola bežnou súčasťou denného života. Po ceste do práce nikto nepočúval pesničky, pri raňajkách neodpovedal na maily a počas prechádzky nevybavoval pracovné hovory. Skrátka a dobre, ľudia mali možnosť sa nudiť. Teraz je však cestovanie s mobilom vo vrecku bez toho, aby sme ho otvorili, rarita.
Staršia generácia sa toho ešte ako tak drží, avšak pre mladších je telefón ako predĺžená končatina. A tak sa pozeranie do blba pomaly vytráca a s ním aj príjemné odpočinutie si od reality. Bez toho, aby si to uvedomujete, touto činnosťou si triedime veci v hlave a je to podobné, ako keď reštartujete počítač. Ako vám potvrdí mnoho psychológov, tým, že necháte myšlienky voľne plynúť, dospejete k prekvapivým záverom.
Keďže náš mozog pracuje neustále, nemôže sa vám stať, že by ste skutočne na nič nemysleli. To iba v tých vzácnych momentoch, kedy úplne vypnete. Avšak aj z tejto sladkej nevedomosti sa rýchlo dostanete, ale to nutne nemusí znamenať koniec snívania. Schválne si skúste len tak ľahnúť do trávy a nechať svoj mozog len tak prechádzať jednotlivými konceptami.
K čomu môžete dospieť?
Tým, že necháte svoje myšlienky vychádzať na povrch, bez toho aby ste ich potláčali inými, sa môžete dopracovať k tomu, čo vás skutočne trápi. Často sa totiž vaše skutočné problémy nemajú možnosť presadiť a hlodajú vo vás po dlhú dobu.
Čo je však potlačované, rozhodne nezmizne, len sa ukáže v inej oblasti. Preto sa odporúča o svojich pocitoch hovoriť a pravidelne ich ventilovať. O tomto koncepte sa hojne vyjadruje Sigmund Freud s jeho snami, prerieknutiami či druh humoru.
To všetko sú totiž spôsoby, ako sa môže naša trauma prejaviť. Preto sa nebojte si občas dopriať pozeranie do blba a pokúsiť sa tak pochopiť sami seba, než to prerastie do kritického štádia.
