KOŠICE 16. februára (SITA) – Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) na dnešnom neverejnom zasadnutí pléna nevyhovel návrhu 30 poslancov, ktorí napadli právnu normu Úradu verejného zdravotníctva. Tá nariaďuje dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19, alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Informovala o tom hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
Poslanci ako dôvod podania na ÚS SR uviedli porušenie princípu deľby moci, porušenie zákazu diskriminácie a porušenie princípu generality právnych noriem. „Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu deľby moci dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté splnomocňovacie ustanovenie je dostatočne presné, zrozumiteľné a určité, pričom realizujúci normatívny akt musí byť dočasný a musí vychádzať z aktuálnej epidemiologickej situácie,“ uviedla Ferencová.
Pri posudzovaní namietaného porušenia zákazu diskriminácie vo vzťahu k osobám, ktoré sú nezaočkované z dôvodu kontraindikácií, ktoré im znemožňujú očkovanie, ústavný súd pripustil, že by mohlo ísť v okolnostiach posudzovanej veci o kvalifikovaný, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľný dôvod rozdielneho zaobchádzania, pretože zakladá pozitívnu diskrimináciu osôb, ktoré sú zaočkované a osôb, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 v porovnaní s osobami, ktoré sú nezaočkované z dôvodu svojho zdravotného stavu, keďže ich vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstup na hromadné podujatia je podmienený jednak preukázaním toho, že trpia kontraindikáciami, ako aj preukázaním negatívneho výsledkom testu na ochorenie COVID-19.
U nezaočkovaných na základe ich osobnej voľby však ústavný súd konštatoval, že sloboda jednotlivca je spojená so zodpovednosťou jednotlivca, ktorý je v podmienkach demokratického a právneho štátu povinný prihliadať na ochranu práv a slobôd iných, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci najmä na ochranu zdravia iných osôb. Obmedzenie nezaočkovaných osôb je ospravedlniteľné predovšetkým početnými prípadmi komplikovaného priebehu ochorenia COVID-19 u týchto osôb, s ktorým je spojená záťaž zdravotníckeho systému v miere ohrozujúcej systém poskytovania zdravotnej starostlivosti všetkým osobám, a tým aj ochranu verejného zdravia.
Námietku nedostatku generality napadnutého ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia ústavný súd neakceptoval, nakoľko požiadavka všeobecnosti právnej normy je v danom prípade splnená tým, že jej podstata sa vzťahuje na neurčitý počet nezaočkovaných osôb, respektíve osôb, ktoré nevedia preukázať, že ochorenie COVID-19 prekonali, a tiež osôb, ktoré sa nevedia preukázať negatívnym výsledkom textu na ochorenie COVID-19, v súvislosti s ich vstupom do prevádzkových priestorov individuálne neurčených zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a v súvislosti s ich účasťou na vopred nekonkretizovaných hromadných podujatiach
