Druh pradávneho krokodíla novo objaveného v stredovýchodnej Austrálii prichystal vedcom prekvapenie. V žalúdku 2,5 metrového plaza z obdobia kriedy totiž našli napoly strávené pozostatky dinosaurieho mláďaťa, napísal spravodajský web CNN.
Ide o prvý dôkaz, že sa dinosaury na území dnešnej Austrálie pred miliónmi rokov mohli stať korisťou krokodílov, uviedlo vo vyhlásení Austrálske múzeum éry dinosaurov. Skamenené kosti jedinca patriaceho k druhu Confractosuchus sauroktonos sa pôvodne zachovali uložené v hornine zvanej prachovec, boli ale čiastočne rozdrvené. Poškodenie vo vnútri fosílie odhalilo niekoľko malých kostí drobného zvieraťa.
Vedci následne za pomocou röntgenového žiarenia a výpočtovej tomografie (CT) kosti identifikovali a počas desaťmesačného procesu pripravili ich 3D rekonštrukciu. Zo sladkovodného krokodíla sa zachovalo okolo 35 percent a výskumníkom sa podarilo rekonštruovať takmer celú jeho lebku. Mladého dinosaura vo vnútri krokodílieho žalúdka sa nepodarilo presne klasifikovať. Išlo však o mláďa vážiace takmer 1,7 kilogramu, ktoré patrilo k druhovo rozmanitej skupine ornitopodov, väčšinovo bylinožravých dinosaurov. Krokodíl svoju poslednú večeru zabil, alebo ju našiel krátko potom, čo uhynula.
Podobné objavy sú „neuveriteľne vzácne, po celom svete je známa len hŕstka príkladov, v ktorých sa dinosaury stali korisťou“, uviedlo múzeum v tlačovej správe. „Aj keď sa confractosuchus bežne nešpecializoval na dinosaurami, neignoroval by tak jednoduchú korisť, akú bol mladý ornitopod, ktorého pozostatky boli nájdené v jeho žalúdku,“ uviedol Matt White, vedúci štúdie zverejnenej v odbornom časopise Gondwana Research.
„Vzhľadom na nedostatok porovnateľných exemplárov bude tento prehistorický krokodíl a jeho posledný pokrm ďalej poskytovať vodítka ohľadom vzťahov a správania zvierat, ktoré v Austrálii žili pred miliónmi rokov,“ dodal White. Confractosuchus sauroktonos je druhým pomenovaným krokodílom z geologického útvaru známeho ako súvrstvie Winton, ktoré leží v austrálskom štáte Queensland. Skalné podložie dalo svetu v posledných rokoch niekoľko vedeckých objavov, vrátane 96 miliónov rokov starého pterosaura.
