Viac ako tri desiatky rokov po černobyľskej jadrovej katastrofe vedci konečne odpovedali na otázky týkajúce sa dlhodobých následkov vystavenia ionizujúcemu žiareniu. Vedci dlho čelili mnohým nezodpovedaným otázkam. Napokon sa im ale podarilo zistiť, aký vplyv malo ionizujúce žiarenie na potomkov tých, ktorí boli priamymi svedkami katastrofy.
Štúdia ukázala, že tieto deti nevykazujú žiadne ďalšie poškodenie DNA a ich hladiny genetických mutácií sa nelíšia od hladín bežnej populácie. Toto zistenie so sebou prinieslo obrovskú úľavu, najmä tým, ktorí boli vystavení žiareniu po incidente v japonskej Fukušime v roku 2011. „Výsledky považujeme za veľmi upokojujúce pre ľudí, ktorí v čase nešťastia v roku 2011 žili vo Fukušime. Je známe, že dávky žiarenia v Japonsku boli nižšie ako dávky zaznamenané v Černobyle,“ uviedol autor výskumu a americký genetik Stephen Chanock, ktorý pôsobí ako riaditeľ Oddelenia epidemiológie a genetiky rakoviny v národnom inštitúte na výskum rakoviny.
Experti sekvenovali genómy 130 osôb narodených v rokoch 1987 až 2002 rodičom, ktorí boli vystavení žiareniu po výbuchu v Černobyle. Do výskumu bol zapojený najmenej jeden rodič každého účastníka, ktorý sa v tom čase nachádzal v kontaminovanej zóne alebo bol evakuovaný z mesta blízko Černobyľu. Analýzou genómov od rodičov mohli vedci sledovať rýchlosť prenosu mutácií vyvolaných žiarením z jednej generácie na druhú. Vo svojom dokumente vysvetľujú, že sa obzvlášť zaujímali o typ mutácií známych ako mutácia germline de novo, ktoré vznikajú v spermiách a vaječných bunkách a vedú ku genetickým zmenám u potomkov, ktoré sa u rodičov nevyskytujú. Výsledky naznačili, že nedošlo k nárastu de novo mutácií u detí tých, ktorí boli vystavení žiareniu. To viedlo autorov k záveru, že ich údaje neposkytujú podporu pre transgeneračný účinok ionizujúceho žiarenia na zárodočnú DNA u ľudí.
Medzitým sa druhá štúdia snažila určiť mechanizmus, ktorým vystavenie ionizujúcemu žiareniu zvyšuje riziko typu rakoviny zvanej papilárny karcinóm štítnej žľazy (PTC). Po výbuchu bolo totiž evidovaných niekoľko tisíc ľudí s týmto typom rakoviny, avšak spojenie medzi ožiarením a rakovinou nebolo nikdy úplne vysvetlené. Výskumníci analyzovali nádory štítnej žľazy, normálne tkanivo štítnej žľazy a krv od 359 ľudí, ktorí boli vystavení žiareniu, a porovnali ich so vzorkami odobranými od 81 neexponovaných osôb. Genetické sekvenovanie odhalilo, že veľká časť nádorov v oboch skupinách bola spôsobená mutáciami v malej skupine génov spojených s konkrétnou signálnou cestou nazývanou mitogénmi aktivovaná proteínkináza (MAPK). Rozhodujúce však bolo, že typy mutácií, ktoré sa vyskytli v týchto génoch, sa líšia podľa toho, či nádory boli alebo neboli spôsobené ožiarením.
U neexponovaných jedincov mal karcinóm tendenciu vyvíjať sa v dôsledku bodových mutácií v génoch MAPK. Naproti tomu nádory indukované žiarením boli obvykle spôsobené génovými fúziami, pri ktorých sa obe vlákna dvojitej špirály DNA zlomia a potom sa spoja späť na nesprávnych miestach. Dochádza k tomu v prípade, keď energia v ionizujúcom žiarení rozbíja chemické väzby, ktoré držia DNA pohromade, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť určitých druhov genetických mutácií.
