Dnes tu máme veľmi zvláštny článok, a je pre ľudí, ktorý na lásku moc neveria, alebo sú z nej veľmi nešťastní, ak vás toto vystihuje, tak vás toto poteší. A pokiaľ to máte naopak, a na lásku veríte, prípadne nejaký vzťah máte, tak toto radšej nečítajte, pretože vám to radosť určite neurobí. Tak ideme na to, čo? A hneď zo začiatku sa vás musíme opýtať na jednu zvláštnu otázku. Začuli ste niekedy niečo o hrabošovi prériovom?
Tieto zvieratá sú totiž jedny z najvernejších živočíchov na svete. Sú tak veľmi monogamné, že sa spárujú hneď po párení. Potom ich láska zostáva a môžeme ju označiť za pravú. To sa ale vedcom nepozdávalo, a tak sa rozhodli, že ich mozgy veľmi starostlivo preskúmajú. A čo vlastne zistili? Zistili to, že v mozgu, sú nejaké husté oxytocínové receptory. Láska je z veľkej časti chemickým procesom a práve spomínaná oblasť mozgu je v momente zamilovanosti zaplavovaná dopamínom a hlavne oxytocínom. A vďaka týmto látkam máme potom pocit, že človeka čo sme našli je ten najúžasnejší a je ten pravý pre nás.
Títo vedci sa rozhodli neriadiť sa pocitami, ale rozumom, a tým sa tento chemický proces pokúšali oklamať. A bohužiaľ ich nenapadlo nič lepšie ako, aby týmto hrabošom dali nejakú drogu, a tie drogy im mali odbúrať tie ich oxytocínové receptory. A ako to vlastne dopadlo?
Niet sa čomu diviť, hraboši potom stratili záujem o nejaké vytváranie párových väzieb. Ľudia majú veľmi podobnú štruktúru, a tým pádom fungujú podobne. Keď sa nám teda niekto zapáči, tak v nás prebudí nejaké romantické pocity, a tým sa nám zvýši tvorba dopamínu a oxytocínu v tele. A keby sa toto nedialo, tak by sme sa nikdy nezamilovali. Tým pádom vedci tvrdia, že láska ako cit, sa dá bezpodmienečne spochybniť. Ide iba o chemickú reakciu, ktorá sa dá obísť.
