BRATISLAVA 31. januára (SITA) – Súčasná popularita politických strán môže byť situačne ovplyvnená nedávnymi udalosťami na politickej scéne a hlavne tým, čo sa dialo okolo rámcovej obrannej zmluvy medzi SR a USA. Pre agentúru SITA to povedal sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. V prieskume agentúry pre televíziu Markíza, ktorý sa uskutočnil medzi 19. a 26. januárom tohto roka, sa okrem iného ukázalo, že stranu Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) by volilo 17,8 percenta opýtaných. V poradí druhý Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) zaostal o 1,5 percenta, podporilo ho 16,3 percent respondentov.
„Nečakal som, že Smer ešte bude ďalej rásť. Ale zdá sa, že rastie na úkor Petra Pellegriniho, ktorý sa aj v tejto veci (diania okolo obrannej zmluvy – pozn. SITA) nevedel najskôr úplne vyhraniť a tým otvára priestor Smeru,“ zhodnotil Slosiarik.
Čísla popularity strán vládnej koalície sa v porovnaní s prieskumom Focusu z vlaňajšieho novembra v zásade nezmenili. V parlamente by koalícia teraz obsadila 47 poslaneckých mandátov. „Preferencie sú stabilizované, nič zásadné sa tam neudialo. Aj téma okolo zmluvy nemala následky charakteru, že by niektorá z vládnych strán významne stratila a doplácala na to. Nemajú však dnes ani tému, na ktorú by vládne strany prilákali nových voličov,“ povedal sociológ.
Podľa neho dáta ukazujú, že ľudia, ktorí by dnes nevolili žiadnu stranu, vyčkávajú. „Tí, ktorí chceli prejsť na stranu opozície, to už viac-menej urobili, ale je časť voličov, ktorí prijali vyčkávaciu stratégiu. Myslím si, že títo ľudia neprejdú k Hlasu alebo Smeru. Čakajú na ponuku a dnes ponuka strán vládnej koalície neprichádza alebo aspoň to tak voliči nereflektujú,“ priblížil Slosiarik.
V budúcnosti by koaličné strany mohli čerpať podporu z obavy, že sa k moci vráti Smer-SD s predsedom Robertom Ficom. „Mobilizácia na ,antificovstve´ môže spôsobiť, že časť voličov sa nakoniec rozhodne pre niektorú z vládnych strán alebo pre niečo nové,“ podotkol sociológ. Podľa neho je otázne, či môže vzniknúť na Slovensku podobné zoskupenie, akým je v Česku zoskupenie stredopravých strán Spolu, ktoré vyhralo voľby a dostalo poverenie na zostavenie vlády.
V koalícii iba strana Sloboda a Solidarita (SaS) zvýšila svoju popularitu a začalo sa jej dariť niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách. Volebný výsledok SaS bol 6,22 percenta. V aktuálnom prieskume by jej hlas dalo 11,1 percenta opýtaných. Napríklad v decembri 2020 v prieskume Focusu mala SaS podporu 15,8 percenta. Ako uviedol sociológ, bolo to v období po plošnom testovaní a konflikte medzi Igorom Matovičom (OĽaNO) a predsedom SaS Richardom Sulíkom.
Slosiarik upozornil aj na preferencie hnutia Republika, ktoré podľa neho dokáže stúpať a môže byť relevantnou stranou aj do koalície. „Zostáva ĽSNS, o ktorej sa uvidí, čo bude s jej predsedom Marianom Kotlebom,“ podotkol sociológ s tým, že Republika by vedela „vytunelovať“ Kotlebovu stranu a mohla by dosiahnuť dvojciferný výsledok. Republika v aktuálnom prieskume Focusu dosiahla podporu 7,8 percenta. Stranu Kotlebovici – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) by volilo 4,3 percenta respondentov.
