Smrť milovaného človeka je veľmi bolestivá a zmieriť sa s ňou je takmer nemožné. Každý túto smutnú situáciu rieši po svojom. Niekto sa s touto skutočnosťou vyrovná rýchlo, iným to trvá aj niekoľko rokov. Všeobecne je známe, že človek zažíva smútok v piatich rôznych fázach. Ide o popieranie, hnev, zjednávanie, depresie a prijatie. Tieto fázy na seba nemusia nutne nadväzovať, aj keď väčšinou postupujú práve v tomto poradí.
Samozrejme ale záleží na človeku, pretože každý je iný. Tiež záleží aj na prostredí a kultúre, v ktorej vyrastáme. V najrôznejších častiach sveta sa lúčenie s blízkymi veľmi líši. Niekedy sa organizuje hostina, inokedy sa tancujú alebo hrajú najrôznejšie hry. Každá kultúra je iná a dnes sa pozrieme na jednu, ktorá je pre nás veľmi zvláštna.
V Indonézskej oblasti Tana Toraja sa pohreb milovanej osoby často pretiahne, príprava trvá dokonca jeden rok! Telo je omyté formalínom, aby sa zabránilo jeho rozpadu. S jeho ostatkami sa zaobchádza veľmi opatrne. Počas celého roka príprav pohrebu rodina hovorí so zosnulým, dokonca mu nosia jeho obľúbené jedlá alebo darčeky. Jednoducho sa správajú tak, akoby človek bol stále nažive.
Táto kultúra je oproti ostatným veľmi odlišná. Teraz sa vrátime k piatim fázam smútku, o ktorých sme písali na začiatku tohto článku. Fáz v týchto kultúrach je síce päť, ale všetky trvajú relatívne krátku dobu, a to predovšetkým zmierenie. Táto kultúra sa v podstate so smrťou človeka nezmieruje, pretože k nemu pristupuje aj po smrti ako k živej bytosti.
