V minulosti boli rôzni delikventi, vrahovi a zlodeji za svoje činy potrestaní oveľa horšie, ako len tým, že ich niekam zavreli. Niektoré tresty v minulosti boli mimoriadne kruté, najmä telesné tresty…
7 hrôzostrašných metód popravy, z ktorých ti prebehne mráz po chrbte!
1. Vyhladovanie alebo utopenie?
Vojaci boli odjakživa tvrdí muži každý jeden z nich bol v minulosti veľmi dôležitý. Muž, ktorý napríklad v noci hliadkoval, to mal mimoriadne ťažké. Stačila len malá nepozornosť a nepriateľ mohol bez povšimnutia urobiť taktický krok vpred. Za vlády kráľa Henricha VIII. postihlo mužov, ktorí mali byť na stráži počas plavby, ale zaspali, niečo mimoriadne kruté. Ak sa to stalo trikrát, muž bol bez trestu, no na štvrtý raz bol vinník zviazaný. Potom mu dali jedlo a nôž a zavreli ho do koša, ktorý visel z lode. Muž buď zomrel od hladu, alebo sa mu podarilo prerezať si cestu na „slobodu“. Všade okolo však bolo len otvorené more. Poriadne krutý trest, čo poviete?
2. Oblečený do sudu
Niektoré tresty v minulosti neboli určené na to, aby ublížili kriminálnikom, prípadne nešlo ani o trest odňatia slobody, ale skôr na to, aby páchateľa nejakým spôsobom zahanbili. To bolo cieľom aj tohto trestu, ktorý si vyslúžilo mnoho opilcov v 16. a 17. storočí. Opilec si musel vliezť do suda, ktorý mal diery na nohy aj na ruky. Čas, ktorý musel opilec stráviť v sude, sa líšil. V niektorých európskych mestách bol tento trest doplnený o hladovku. Previnilec mohol jesť len to, čo mu dali tí, ktorí sa nad ním zľutovali. No a dosť nechutná je predstava toho, že previnilec musel nejaký čas stráviť priamo vo svojich výkaloch.
3. Smola na hlave
Táto metóda trestu sa používala počas roku 1798 na osoby podozrivé z toho, že sú írskymi rebelmi. Nádoba v tvare klobúka bola naplnená horúcou smolou. No a klobúk bol nasadený na hlavu podozrivej osobe, čo nebolo určite nič príjemné. Keď totiž smola stuhla a vychladla, klobúk bolo možné dať dole. Ale aj s vlasmi a niekedy aj celou pokožkou hlavy. Niekedy sa do klobúka pridával aj pušný prach a keď smola stuhla, klobúk bol zapálený.
4. Vykĺbené zápästie alebo ostrý kôl?
Dôkazom toho, že niektoré tresty v minulosti boli poriadne kruté, je aj táto metóda. Často sa používala v stredovekej Európe hlavne vo vojsku. Mučitelia zapichli do zeme ostrý kôl a nad kôl zavesili kriminálnika. Niekedy ho vešali za palec, niekedy za zápästie. Výška, v ktorej viseli, im dovoľovala jednou nohou stáť na kole. No a ten bol dosť ostrý na to, aby ich to poriadne bolelo, no nie až tak ostrý, aby im prepichol kožu. Kriminálnik mal na kole stáť tak dlho, ako sa len dalo. Ak už nevládal a nohy ho boleli, nezostávalo mu nič iné, ako sa celou váhou svojho tela zavesil na prst, za ktorý visel. V lepšom prípade za zápästie. Výsledkom bolo, že si odsúdený mohol vybrať bolesť, ktorú musel strpieť.
5. Osem hodín na bežiacom páse
Možno sa vám to zdá nemožné, ale skutočne to je niečo, čo museli absolvovať väzni vo Veľkej Británii v 19. storočí. Väzenský bežiaci pás vyzeral síce skôr ako vodný mlyn, no fungoval podobne ako dnešné bežiace pásy v posilňovniach. Väzni na nich museli chodiť niekedy až osem hodín denne a mali len niekoľko krátkych prestávok. Takáto monotónna činnosť mala byť prevenciou pred páchaním ďalších zločinov. V niektorých väzeniach boli bežiace pásy napojené napríklad na mlyny, ktoré mleli múku. Tento spôsob trestu by sa možno ujal aj dnes…
