8 faktov o našej planéte, ktoré sa v škole nedozviete

Zdieľať
Planeta zem pixabay 6.jpg
ilustračné: pixabay.com

Pokiaľ ide o našu planétu, všetko o nej považujeme za všeobecne známe a zvyčajné. O vesmíre pritom vieme omnoho viac ako Zemi. Zem nazývame modrou planétou, hoci vedci veria, že nie je vždy modrá. Mesiac navyše nie je jediným satelitom Zeme.

Mesiac môže byť časťou Zeme

Planeta zem pixabay 2.jpg
ilustračné: pixabay.com

Vedci predpokladajú, že mesiac je dôsledkom zrážky našej planéty s ďalším veľkým objektom. Kolízia viedla k odtrhnutiu kusu Zeme, ktorý sa neskôr stal satelitom.

Magnetické pole Zeme sa mení

Planeta zem pixabay 8.jpg
ilustračné: pixabay.com

Zemské magnetické pole vníma väčšina ľudí ako konštantné. Stále sa však mení. Podľa výskumu sa oblasť od 19. storočia posunula o viac ako 950 km a jeho centrum na južnej pologuli sa nachádza nad Južným oceánom.

Podivná gravitácia

Planeta zem pixabay 9.jpg
ilustračné: pixabay.com

Vzhľadom na to, že Zem nie je dokonalé zaoblená, jej hmotnosť nie je rovnomerná. Rozdiel v hmotnosti spôsobuje kolísanie gravitácie na rôznych miestach na Zemi. Nižšia gravitácia je napríklad v Hudson Bay v Kanade.

Zem môže mať druhý mesiac

Planeta zem pixabay 11.jpg
ilustračné: pixabay.com

Niektorí vedci sa domnievajú, že naša planéta má druhý satelit. Podľa výskumu sa okolo Zeme otáča ďalší vesmírny objekt. Nie je to však vždy ten istý objekt, ale dočasné satelity. Predpokladá sa totiž, že gravitačné pole Zeme priťahuje veľké asteroidy.

Skryté zlato

Planeta zem pixabay 7.jpg
ilustračné: pixabay.com

Ak by sa dostalo na povrch, to množstvo zlata by pokrylo planétu 0,5 metrovou vrstvou.

Zem bola kedysi fialová

Planeta zem pixabay 4.jpg
ilustračné: pixabay.com

Vedec z Marylandskej univerzity predpokladá, že pred časom bola planéta fialová. Staroveké mikróby mohli iným spôsobom spracovávať slnečné svetlo. Tieto molekuly mohli dávať mikróbom fialový nádych.

V roku 2019 môže planétu postihnúť mini doba ľadová

Planeta zem pixabay 1.jpg
ilustračné: pixabay.com

Na Slnku sa nachádzajú slnečné škvrny, ktoré však niekedy miznú a Slnko je následne hladké. Stalo sa to v 15. storočí, keď fenomén Malá doba ľadová spôsobil obrovskú klimatickú zmenu na Zemi. Vikingovia vtedy museli opustiť Grónsko, pretože sa tam teploty extrémne zmenili.  Malá doba ľadová trvala do konca 19. storočia.

Rovnaké príznaky si vedci všimli na Slnku aj v súčasnosti a predpokladajú, že to povedie k mini dobe ľadovej.

Vedci objavili obytnú planétu

Planeta zem pixabay 5.jpg
ilustračné: pixabay.com

HD 904790 je názov planéty, ktorá bude v budúcnosti osídlená ľuďmi. Planéta sa nachádza v galaxii Mliečna cesta rovnako ako Zem. Má aj množstvo spoločných znakov – výnimočnú atmosféru, podnebie, prírodné zdroje a dokonca aj sladkú vodu. Podľa výpočtov astronómov by nám trvalo 300 000 rokov, kým by sme sa na ňu dostali.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom