Vedci upozorňujú na možný návrat Pangey, superkontinentu, ktorý by mohol zmeniť 92% zemského povrchu na nehostinné oblasti pre cicavce. Tento fenomén, známy ako Pangea Ultima, by mohol viesť k dramatickým klimatickým zmenám, vulkanickým erupciám a teplotám prekračujúcim 40°C.
Až 92 percent zemského povrchu sa podľa vedcov o 250 miliónov rokov môže stať nevhodnými pre život cicavcov. Takýto záver ponúkla štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Geoscience.
Podľa výskumníkov možno očakávať, že počas spomenutého obdobia 250 miliónov rokov sa všetky kontinenty na planéte postupne spoja do jedného – Pangea Ultima. To povedie k aktivácii sopiek a zvýšeniu hladiny oxidu uhličitého.
Vznik superkontinentu
Zem sa momentálne nachádza uprostred cyklu vzniku superkontinentu alebo splynutia všetkých pevnín. Posledný superkontinent sa rozpadol asi pred 200 miliónmi rokov.
Vedci sa domnievajú, že ďalší superkontinent Pangea Ultima vznikne na rovníku o 250 miliónov rokov. Stane sa tak po tom, ako sa Atlantický oceán zmenší a zjednotený afro-euroázijský kontinent sa zrazí so Severnou a Južnou Amerikou.
Predpokladá sa, že vulkanická činnosť počas tohto procesu „zohreje“ planétu, pričom vo väčšine častí superkontinentu dosiahne teplota viac ako 40 stupňov Celzia.
Regióny vo vnútrozemí Pangea Ultima sa zmenia na púšť a v takýchto podmienkach veľká väčšina cicavcov neprežije. V najhoršom prípade by pre ich život bolo vhodných len 8 % pôdy. V súčasnosti je to podľa vedcov 66 %.
Máme šancu prežiť?
„Nie je to len pre cicavce. Môže to byť pre život rastlín, ako aj pre iné druhy života. Čo z toho vzíde, môžeme len hádať. V iných prípadoch masového vymierania je tendencia, že dominuje nový druh, ale aj iné druhy života,“ hovorí Alexander Farnsworth z University of Bristol.
Ďalšia výskumníčka Hannah Davis sa však domnieva, že cicavce majú šancu prežiť tieto zmeny. Podľa nej nie je s určitosťou známe, kde superkontinent vznikne. Ak sa to stane na vrchole severného pólu, potom budú podmienky pre život lepšie. „V minulosti nastalo vyhynutie a stane sa tak aj v budúcnosti. Myslím si, že život to prežije. Je to len akési temné obdobie,“ vraví Davis.
Farnsworth naznačuje, že ak budú ľudia o 250 miliónov rokov stále nažive, budú sa vedieť prispôsobiť novým podmienkam. „Mám pocit, že ak by sme mohli opustiť túto planétu a nájsť miesto, kde by sa dalo žiť, bola by to lepšia voľba,“ povedal.
