Španielske mesto Bélmez de la Moraleda sa v roku 1971 stalo stredobodom pozornosti mnohých zvedavcov, ktorí mesto navštevovali kvôli veľmi neobvyklému fenoménu. Jav, ktorý sa z ničoho nič objavil u jednej španielskej rodiny, prilákal nespočetné množstvo ľudí. Parapsychológovia tento fenomén označili za najlepšie zdokumentovaný a jednoznačne najvýznamnejší paranormálny jav 20. storočia. Pýtate sa, o čo išlo? Čítajte ďalej!
Zjavenie bélmezských tvárí
Keď si Mária Gomez Pereira, obyvateľka mesta Bélmez, jedného dňa v auguste 1971 všimla na podlahe v kuchyni vytvárajúce sa škvrny, ešte netušila, že sa stane centrom jedného z najfascinujúcejších a najlepšie zdokumentovaných paranormálnych fenoménov celého 20. storočia.
Škvrny sa bez akejkoľvek racionálnej príčiny začali postupne rozširovať, až kým na podlahe nevznikol obraz tváre. Kým sa táto tvár vytvárala, škvrna sa na podlahe údajne pohybovala a menila pozíciu. Máriu to samozrejme vydesilo, a preto sa rozhodla, že skúsi škvrnu vyčistiť. Aj po dôslednom drhnutí a použití rôznych čistiacich prostriedkov, sa jej to napriek niekoľkým pokusom nepodarilo.
Všetky jej pokusy vyšli navnivoč, preto požiadala o pomoc svojho manžela Juana a syna Miguela, ktorí podlahu jednoducho rozbili čakanmi, a nahradili novou. Zhruba po týždni sa rodine zdalo, že sa všetko vrátilo do normálu, avšak tvár sa objavila znova.
Ľudské pozostatky pod kuchyňou
Rodina sa nevzdávala a tento obraz chcela znova odstrániť. Avšak v tomto čase sa už klebety o nevysvetliteľnom fenoméne začali šíriť malým španielskym mestom Bélmez. Keď sa o bélmezskej tvári dopočul aj miestny major, postaral sa o to, aby obraz na podlahe nebol zničený. Kus podlahy opatrne odstránili, aby ho mohli ďalej skúmať. O pomoc ich žiadala aj samotná rodina.
Keď sa na „miesto činu“ dostavili odborníci, ako najlepšie riešenia im prišlo zem pod kuchyňou rozkopať. Netrvalo dlho a robotníci prišli na to, čo s najväčšou pravdepodobnosťou môže za zjavovanie sa bélmezských tvárí. Zhruba 3 metre pod kuchynskou podlahou sa našli kostry, z ktorých mnohým chýbali lebky. Zistilo sa, že pod domom sa kedysi nachádzal cintorín.
Predtým, než boli pozostatky premiestnené na miestny katolícky cintorín, boli preskúmané, čím sa zistilo, že sú staré zhruba 700 rokov. Diera, ktorá v zemi zostala bola znova zaplnená, zabetónovaná a v kuchyni bola nasadená nová podlaha. Ak si však miestna rada a rodina Pereirovcov myslela, že ich 15 minút slávy skončilo, mýlili sa. Po niekoľkých týždňoch sa v dome objavila ďalšia tvár, tentokrát odlišná od tej predošlej.
Nové bélmezské tváre
Tentoraz prebiehalo všetko inak. Miesto toho, aby sa na podlahe zjavila len jedna tvár, ktorá odmietala zmiznúť, sa na podlahe začali vykresľovať viaceré obrazce. Nová tvár, ktorá sa na podlahe zjavila, po nejakom čase zmizla, len aby ju vystriedala nová. Táto výmena niekedy trvala len pár hodín. Niektoré z tvárí patrili ženám a deťom, čo na ľudské oko pôsobilo ešte desivejším dojmom. Ak sa mestská rada snažila rodine Pereirovcov nejako pomôcť, nevyšlo im to, pretože sa všetko zhoršilo ešte viac.
Klebety o tomto fenoméne už nezostali len v meste Bélmez. Šírili sa naprieč celou krajinou, ale aj za jej hranice. Práve veľmi známy nemecký vyšetrovateľ paranormálnych javov Dr. Hans Bender označil tento fenomén za najdôležitejší prípad celého storočia. Rodina Pereirovcov sa chcela tohto prekliatia zbaviť a žiť si svoj pokojný život, avšak stal sa presný opak. V ich dome bolo neustále množstvo zvedavcov, či už študentov, výskumníkov, kňazov, policajtov, redaktorov alebo aj skeptikov. Všetci chceli tento jav uvidieť na vlastné oči.
Ďalšie vyšetrovanie a zapečatenie kuchyne
Na pozemku sa začalo seriózne vyšetrovanie. Na podlahe sa však nenašla žiadna známka farby či iného pigmentu, a preto bola možnosť, že ide o podvrh, zamietnutá. Podlaha bola nafotená a zapečatená vrstvou vosku, vďaka ktorému sa bez jeho poškodenia nemohol k podlahe dostať nikto. Rovnako boli zapečatené aj okná a dvere.
S vedomím, že sa do domu a k tváram nemôže dostať nikto bez zanechania stôp, nechali dom „odležať“ celé tri mesiace. Keď bola kuchyňa oficiálne otvorená a bol odstránený vosk, zistilo sa, že bélmezské tváre sa premiestnili a dokonca rozšírili.
Žiadne vysvetlenie sa dodnes nenašlo a aj keď podozrenie padalo na Máriu, ktorá bola pri zjavovaní tvári vždy prítomná, obvinenia vyhasli s jej smrťou. Tváre sa totižto na podlahe vytvárali naďalej.
