Európania si želajú silnejšiu a nezávislejšiu Európsku úniu, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti. Podľa najnovšieho Eurobarometra väčšina občanov podporuje spoločnú obrannú a zahraničnú politiku, posilnenie vojenskej výroby a ekonomické sankcie proti Rusku.
Európania chcú, aby Európska únia (EÚ) bola silnejšia a nezávislejšia, predovšetkým zoči-voči súčasným globálnym výzvam, pričom v súvislosti s budúcnosťou sú optimisti. Vyplýva to z najnovšieho Eurobarometra, ktorý vo štvrtok zverejnila Európska komisia.
Viac ako tri štvrtiny Európanov (77 %) sú za spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi krajinami EÚ, zatiaľ čo viac ako sedem z desiatich občanov EÚ (71 %) súhlasí s tým, že Únia potrebuje posilniť svoju kapacitu na výrobu vojenského materiálu.
Takmer sedem z desiatich občanov EÚ (69 %) je zároveň za spoločnú zahraničnú politiku členských štátov. Viac ako dve tretiny občanov súhlasia s tým, že EÚ je miestom stability v nepokojnom svete (67 %) a že EÚ má dostatočnú silu a nástroje na obranu hospodárskych záujmov Európy v globálnej ekonomike (69 %).
Priorita je bezpečnosť a obrana
Podľa Európanov je v strednodobom horizonte prioritnou oblasťou pre činnosť EÚ bezpečnosť a obrana (34 %), tesne za nimi nasledujú klíma a životné prostredie (30 %). Zdravie (26 %) je na treťom mieste, ekonomika a migrácia na štvrtom mieste (obe 25 %).
Takmer polovica (46 %) všetkých občanov si zároveň myslí, že zabezpečenie mieru a stability bude mať z krátkodobého hľadiska najvyšší pozitívny vplyv na ich život, po ktorom nasleduje zabezpečenie dodávok potravín, zdravia a priemyslu v EÚ (28 %), vytváranie viac pracovných príležitostí a zvládnutie migrácie (26 %).
Humanitárna pomoc Ukrajine
Tvárou v tvár ruskej útočnej vojne proti Ukrajine takmer deväť z desiatich (87 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej podpory ľuďom postihnutým vojnou a viac ako osem z desiatich (83 %) súhlasí s prijatím ľudí v EÚ utekajúcich pred vojnou.
Až 72 % občanov EÚ podporuje ekonomické sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom a 70 % súhlasí s poskytnutím finančnej podpory Ukrajine.
Šesť z desiatich schvaľuje, že EÚ udelí Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a že financuje nákup a dodávky vojenského materiálu Ukrajine.
Vplyv nedávnych kríz
Spomedzi nedávnych kríz mala na spôsob, akým sa občania EÚ pozerajú na budúcnosť, najväčší vplyv ruská invázia na Ukrajinu (42 %), po ktorej nasleduje pandémia COVID-19 a iné zdravotné krízy (34 %) a hospodárska a finančná kríza (23 %).
Vnímanie situácie európskeho hospodárstva sa od jesene 2023 zlepšilo, pričom 47 % respondentov ho teraz hodnotí ako „dobré“, čo je najvyššia úroveň od roku 2019.
Hospodárska situácia
Množstvo občanov (45 %) si myslí, že európska hospodárska situácia zostane stabilná v nasledujúcich 12 mesiacoch. Pozitívny trend odráža aj stabilne vysoká podpora eura, a to ako v rámci EÚ ako celku (70 %), tak aj v eurozóne (78 %).
V období pred európskymi voľbami takmer tri štvrtiny respondentov (74 %) uviedli, že sa cítia byť občanmi EÚ, čo je opäť najvyššia úroveň za viac ako dve desaťročia.
Budúcnosť Európskej únie
Viac ako šesť z desiatich občanov EÚ (62 %) je tiež optimistických, pokiaľ ide o budúcnosť Únie, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z jesene 2023.
Zvýšila sa aj ich dôvera v EÚ a teraz je na úrovni 49 %, pričom dôvera v národné vlády je na úrovni 33 %. Takmer šesť občanov EÚ z desiatich je spokojných so spôsobom fungovania demokracie v Únii (57 %) a vo svojej krajine (58 %).
