Kto je atentátnik na Fica? Je to muž v seniorskom veku z Levíc a tvoril...

Zdieľať
270795_muz ktory mal strielat na roberta fica 640x420.jpg

Spolok slovenských spisovateľov potvrdil, že od roku 2015 registrujú Juraja C. ako člena Spolku slovenských spisovateľov.

aktualizované 15. mája, 19:09

Atentátnikom na Roberta Fica je pravdepodobne Juraj C. z Levíc, 71-ročný strelec je jedným zo zakladateľov Literárneho klubu DÚHA z roku 2005, ktorý prispel k rozvoju slovenskej literatúry a podpore mladých talentov. Polícia muža po útoku okamžite spacifikovala. Informácie o identite muža priniesla TV Markíza.

Atentátnikom je pravdepodobne Juraj C. z Levíc

Spolok slovenských spisovateľov potvrdil, že od roku 2015 registrujú Juraja C. ako člena Spolku slovenských spisovateľov.

„Vedenie SSS s rozhorčením a absolútnym odsúdením zaregistrovalo túto správu a pokiaľ sa potvrdí, členstvo tejto zavrhnutiahodnej osoby bude okamžite zrušené,“ uviedol zástupca spolku Gustáv Murín.

„Zároveň vyjadrujeme rozhorčenie nad takýmto brutálnym činom, ktorý nemá v dejinách Slovenska obdoby,“ doplnil.

PS odmieta, že by som strelec členom hnutia

Progresívne Slovensko jednoznačne odmieta, že by bol Juraj C., ktorý strieľal na predsedu vlády Roberta Fica, členom hnutia. Na sociálnej sieti to zdôraznil predseda PS Michal Šimečka.

„Neexistuje ani vôbec žiadne iné jeho prepojenie na našu stranu alebo našich členov. Ostro odsudzujeme jeho ohavný čin,“ vyhlásil Šimečka. Doplnil, že hnutie má obavy z ďalšej eskalácie napätia v spoločnosti a varuje pred šírením nepravdivých informácií.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Toto je jedna z útočníkových básní.

Partia

Navrhol som smrti, aby sme si potykali,
a ona… sa rozplakala.
Že si ju nevážim, že ju nerešpektujem.
Že ju nemám rád…

Dobre teda – rešpektujúc jej status,
prijme Vás len ten, kto ukrutánsky trpí. Jasné?!
Trochu sa jej uľavilo, lebo som ustúpil
a zachoval jej dekórum.

Predsa som na niečo dobrá… Samozrejme!
Dávate definitívu za utrpením
na tomto poondiatom svete.

Veľakrát som čakal, vyobliekaný, navoňaný
pripíjal na svoju smrť.
Nikdy neprišla.

Potom trikrát, len po tretie poschodie.
Na siedme už nevládala,
do výťahu sa jej nezmestila kosa.
Potom som ju stretol, bol už sneh.
Bola uzimená, nafučaná.
Nech.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom