„Držať deti, keď dýchajú svoje posledné chvíle. Nikdy sa nebudete cítiť zraniteľnejšie, ako v tomto momente“. Spiderman navštívil už viac ako 10-tisíc chorých detí, keď to najviac potrebovali.
Šokujúci experiment: Muž prezlečený za bezdomovca a podnikateľa prosil o pomoc! Uhádneš ako to dopadlo?
„Urobil som toho tak veľa za mojich 34 rokov života. Hrával som športy, tvrdo som pracoval, písal a robil hudbu, a nakoniec som sa stal Spidermanom pre deti, ktoré bojujú s chorobami po celom svete.“
„Všetko to začalo, keď ma na začiatku roku 2014 zasiahla finančná kríza a musel som spať na pohovke mojich priateľov Kristíny a Michaela. Milostivo mi ponúkli nocľah a pomohli mi dostať sa späť na nohy. Po mesiacoch, počas ktorých som sa snažil nájsť si prácu, som získal na krátku dobu prácu osobného trénera v miestnej telocvični. Mal som z toho radosť, ale stále mi niečo chýbalo.“
„Keď som bol ešte stále na tej istej pohovke, v jednu noc som mal sen, ktorý ma navždy zmenil. Keď som odchádzal do „Dreamlandu“, pozdravila ma babička (ktorá zomrela pred niekoľkými mesiacmi). Chytila ma za ruku a povedala mi, že mi niečo ukáže. Priviedla ma k staršej škole, kde zapla cez filmový projektor film Spiderman.“
Matka zachránila svoju dcéru počas školskej talentovej šou. Vyslúžila si za to obrovský potlesk
„Spiderman kráčal smerom k detskej nemocnici. Prešiel cez dvojité dvere a na druhej strane boli tisíce detí ležiacich v posteli pripojených na nemocničné trubice a iné. Začal kráčať a prinášať radosť z vtipov, hračiek a fotografovania. Tváre detí svietili, keď sa k nim dostal. Zrazu som sa pozrel na babičku a spýtal sa jej, ako to všetko súvisí so mnou. Pozrela na mňa veľmi vážne a povedala: „To si ty a keď sa zobudíš, tak to urobíš.“
„V tom momente som sa doslova prebudil z môjho sna. Stále na tom istom gauči, bol tu však obrovský pocit zvedavosti týkajúci sa snu, ktorý som práve mal. Myslím, že to bolo reálne. Takže som začal vyhľadávať na internete realistické spiderman obleky a po chvíli hľadania, som narazil na muža, ktorý ich vyrába. Začal som s ním zjednávať cenu a prišli sme na 1400 dolárov.“
„Pozrel som sa von na parkovisko na moje auto. Bolo to luxusné auto, ktoré som vyplatil niekoľko rokov predtým, než sa moje finančné zdroje prepadli. Bol to Dub Chrysler 300 a bola to jediná vec, ktorú som vlastnil v akejkoľvek hodnote. Vedel som, ako som sa na to díval, že ho budem musieť predať. Takže ani nie o 24 hodín neskôr som to urobil! Použil som peniaze, aby som si kúpil prvý oblek a malú Hondu.“
„Musel som počkať niekoľko mesiacov, aby som dostal oblek vyrobený na mňa.Počas tohto obdobia som stále premýšľal nad tým, či som bol blázon, alebo nie. Ale priatelia, u ktorých som zostal, ma podporovali natoľko, že mi ponúkli zadarmo nájom a jedlo, aby zistili, ako mi to pôjde.“
2-ročný chlapec mal nečakanú návštevu. Rodine spríjemnil najťažšie chvíle Santa Claus
„Počas čakania na oblek som poslal e-mail každej nemocnici v oblasti Kalifornie. Každá nemocnica mi však odpovedala „nie“ kvôli mojej neexistujúcej skúsenosti s deťmi. Vedel som však, že Boh chcel, aby som to urobil a nič ma nezastavilo. Takže v októbri 2014 konečne prišiel môj prvý oblek.“
„Neoznámil som, čo robím, na sociálnych sieťach, ale moja fitness klientka ma odkázala na svojho krstného syna, ktorý bol v miestnej nemocnici veľmi chorý. Nemocnica povedala, že ho nemôžem navštíviť, ale matka dieťaťa sa ma spýtala: „Pracujete pre nemocnicu? Alebo pre Boha? “ Ja som odpovedal „Pre Boha!“
„Takže ma priviedla k návšteve môjho prvého dieťaťa. Strávil som tam jednu hodinu, kým ma už personál láskavo nepožiadal, aby som odišiel. Ale misia bola splnená! Jeho mama mi poslala fotky z návštevy a bol som dojatý pri pohľade ma úsmev na jeho tvári. Vedel som, že to mám robiť. Potom som začal navštevovať špeciálne deti, autistické deti, deti bez domova a deti so zdravotným postihnutím.“
„Po niekoľkých mesiacoch som oznámil, čo robím, aj na sociálnych sieťach v nádeji, že získam dôveryhodnosť, aby som sa dostal do ďalších nemocníc. Fungovalo to, pretože po mesiacoch návštev detí u nich doma a v iných zariadeniach, ma medicínske centrum Oakland Kaiser požiadalo, aby som k nim chodil každý mesiac.“
Nápad tejto ženy zdieľajú tisícky mamičiek po celom svete. Uľahčuje bábätkám podať liek
„Nakoniec som mesačne navštevoval 4 nemocnice. Rodičia začali publikovať, koľko návštev pomohlo ich deťom a tak som sa stával stále známejším a vyhľadávanejším. Začal som pomáhať GoFundMe platiť hračky, ktoré by som mohol priniesť deťom a krátko potom som si uvedomil, že potrebujem vytvoriť skutočnú neziskovú organizáciu.“
„Dopyt po tejto službe sa stal ohromujúcim, ale bola to pre mňa výzva! Priatelia, u ktorých som sa zdržiaval, sa potom presťahovali do domu a ponúkli mi voľný priestor, samozrejme za určitých podmienok. Samozrejme, prijal som to! Vo februári roku 2015 som začal s papierovaním pre našu organizáciu známu ako „Srdce hrdinu“. Akonáhle bola nezisková organizácia hotová, stal som sa veľmi zaneprázdneným mužom. Musel som dokonca prestať trénovať aj ľudí.“
„Prvé dieťa, ktoré som kedy stretol, bol Charlie Derange. 9-ročný chlapec, ktorý bojoval s mozgovým nádorom. Niekoľkokrát som ho navštívil a mal som veľmi blízko k nemu aj k jeho rodine. Bolo to hrozné sledovať toto ochorenie, ktoré si odnieslo jeho mobilitu, jeho prejav, jeho detstvo a nakoniec aj jeho život. Charlie zomrel a jeho pohreb bol prvý z detí, na ktorom som bol. Takmer ma to zložilo, ale zároveň naplnilo pocitom povinnosti a vedel som, že to musím robiť pre deti ako je on. Odkedy som začal v októbri 2014, videl som približne 10 000 detí.“
„Cestoval som napríklad do Londýna, aby som niekoľkokrát navštívil dievča menom Zamora Moon.Tiež bojovala s nádorom a bola liečená. Zároveň som sa stal dobrým priateľom s 18-ročnou Darril Aikens, ktorá bojovala proti leukémii. Boli sme viac ako súrodenci.“
Spomínam obe tieto deti, pretože som vlastne vystúpil z môjho obleku, aby som pomohol ich rodičom s opatrovaním. Vymeniť plienky, nakŕmiť, pomodliť, umyť, všetko. Bola to intenzívna skúsenosť. Keď som sa vrátil domov z Londýna, Zamora bola odvezená späť do nemocnice, pretože jej nádor postupoval. Matka ma požiadala, aby som bol po jej boku, a samozrejme som povedal áno. Strávil som ďalších 7 dní s Zamorou. Kým nezomrela, držala ma za ruku.“
Fotografka použila photoshop, aby vážne chorým deťom vyčarila Vianoce, aké si zaslúžia
„Keď som sledoval tieto deti, môj svet sa obrátil hore nohami a začal som zažívať veľké množstvo úzkosti. Moji priatelia, s ktorými som žil, sa presťahovali na Floridu. Takže som stratil ich prítomnosť,. Snažil som sa bojovať cez úzkosť, ale zhoršovalo sa to. Dobrovoľník Biance sa ma na druhý deň opýtal: „Si v poriadku?“ A začal som plakať, nekontrolovateľne. Pripustil som po prvýkrát za 3 a pol roka, že som potreboval prestávku.“
„Tak som si celý september 2017 zobral voľno. V tom mesiaci som mal diagnostikovanú úzkosť a depresiu. Podstúpil som terapiu. Nevedel som, či môžem pokračovať. Keby som mohol zvládnuť viac toho, čo som robil. Prebudil som sa každé ráno a bojoval som s týmito pocitmi. Musel som ísť do posilňovne a robiť malé práce okolo domu. Hovorím si, bol som ten človek, ktorý cestoval po svete inšpirujúc deti a teraz môžem sotva vyhodiť odpadky!“
„Ale stále som veril a modlil sa a vrátil som sa k „službe“ ako Spiderman v októbri roku 2017 s niekoľkými úpravami. Predtým som cestoval 6-7 dní v týždni. Dal som si však obmedzenia, aby som sa ochránil a moja misia trvala čo najdlhšie. Cestoval som 2-3 krát týždenne.“
„V januári 2018 som si dal opäť pauzu. Vo februári som sa cítil viac istý ako predtým. Od januára tohto roka som bez strachu pokračoval. Bolo to s týmito novými výzvami náročnejšie, ale pomohlo mi to viac pochopiť deti. Cítia sa nervózne, tak ako aj ja. Plus, nemajú radi nemocnice, tak ako aj ja!“
