Po jeho vypuknutí sa ľudácke médiá pokúsili zľahčiť situáciu a znížiť význam SNP, zatiaľ čo nacistická tlač prezentovala jeho potlačenie ako veľké víťazstvo.
Predstaviteľov ľudáckeho režimu na Slovensku vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944 a jeho rozsah najskôr šokovalo, následne sa ho snažili bagatelizovať. Pre agentúru SITA to pri príležitosti 80. výročia SNP uviedla historička z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Marína Zavacká.
„Napríklad, podľa spomienok vtedajšieho mladého ľudáckeho aktivistu Jozefa Kosorína redaktori vládneho denníka Slovák najprv v panike z rozsahu povstania publikovali úvodník písaný sebaľútostivým tónom, že tu proti ich štátu ´povstal národ´ a že také čosi svet nevidel. Prezident Jozef Tiso si ich rýchlo zavolal na koberec a vynadal im do ´politických chumajov´, ktorí ´robia sprostosti´, lebo presne toto potrebujú povstalci počuť, že národ naozaj podporuje ten ich boj. A šmaril pred nimi tým vydaním Slováka o zem. Podľa nových pokynov už bolo povstanie v ľudáckej tlači len ´zavlečené zvonka´, ´riadené cudzincami´, v rozsahu malé, nevýznamný incident, atď.,“ vysvetlila historička.
Nacistická propaganda potrebovala vykázať aj nejaké víťazstvo
Ďalší problém pre režim podľa Zavackej bol, že samotná nacistická propaganda v Tretej ríši pre čitateľov naliehavo potrebovala k správam o porážkach tak na Západe, ako aj na Východe, ba dokonca aj o nedávnom atentáte na Hitlera, konečne vykázať aj nejaké víťazstvo. Preto po potlačení toho „malého“ povstania sa z neho odrazu v nemeckej tlači stalo „veľké víťazstvo nemeckých síl“ nad „silným nepriateľom“.
„A slovenské režimové médiá museli túto správu z nemeckej tlačovej agentúry prevziať. Teda opäť museli verejne potvrdiť jeho veľký rozsah,“ zdôraznila Zavacká. Zaujímavé podľa nej bolo i to, ako boli prichádzajúce nacistické jednotky prezentované – ako priatelia a kamaráti, ktorí len po dohode a na pozvanie prišli na pomoc.
„Ale keď začali bez kontroly zatýkať Slovákov a vyvážať ich do koncentrákov a zajateckých táborov, konfiškovať zásoby, demontovať výrobné zariadenia, aj nezaujatí občania si ľahko vedeli vybrať, či budú veriť novinám, alebo vlastným očiam,“ povedala.
Komunisti takmer vygumovali demokratických civilistov
Rôzne verzie malo podľa Zavackej Slovenské národné povstanie aj po komunistickom nástupe k moci.
„V diskusii o povojnových verziách SNP sa najčastejšie uvádza ako príklad, ako bola z komunistickej verzie takmer vygumovaná armáda, ktorá bola jeho reálnou hlavnou silou, a to na úkor partizánov, a aj to len tých priamo riadených Moskvou. V tejto verzii sa, paradoxne, zhodovali komunisti s tými ľudákmi, ktorí po vojne utiekli do exilu na Západ a tam sa, samozrejme, prezentovali nie ako prohitlerovskí, ale ako protikomunistickí bojovníci,“ uviedla historička.
Doplnila, že komunisti takmer vygumovali aj ďalšiu sociálnu skupinu účastníkov povstania, a to demokratických civilistov.
„Veľa dôležitej práce pre povstanie totiž vykonali ľudia, ktorých dnes vnímame ako príslušníkov strednej triedy. Notári pečiatkujúci falošné doklady, železničiari pašujúci ľudí na úteku v služobných vozňoch, učitelia, ktorí boli často absolventmi poddôstojníckych kurzov a mali i aktívnu znalosť nemčiny, francúzštiny a ruštiny. Obchodníci a remeselníci, ktorí zo zásob prispievali do zbierok potravín a šatstva. Sociálne a zdravotné sestry, farárske manželky a učiteľky z málotriedok, členky miestnych pobočiek Červeného kríža, ktoré obsluhovali poľné nemocnice, dezinsekčné stanice a núdzové vývarovne,“ zdôraznila historička.
Viaceré výborné a dnes už takmer zabudnuté pamäti
Zavacká v tejto súvislosti skonštatovala, že k tejto téme existujú viaceré výborné a dnes už takmer zabudnuté pamäti.
„Napríklad kniha Mŕtvi sa dívajú od notárskej úradníčky Eleny Kovaľovej-Kytkovej, ktorá so svojimi dvoma malými dcérami absolvovala známy zimný evakuačný pochod cez Chabenec. Jej kniha vyšla roku 1950 a potom už byť vydaná nesmela, a aj ona sama mala politické problémy. Alebo Povstalecký denník od stredoškolskej profesorky Viery Štetkovej, ktorá pôsobila ako prekladateľka bystrického vysielača. Mimochodom, v lesnom bunkri, kde sa jej podarilo prežiť zimu po porážke povstania, sa ukrýval aj ďalší významný pedagóg, vtedy nadporučík povstaleckej armády Vít Hejný, autor známej metódy výučby matematiky. Ani názory Viery Štetkovej sa nehodili do komunistického obrazu povstania a jej denník sa podarilo publikovať až v roku 1997,“ dodala Zavacká.
