Ľudia žijúci na Slovensku sú v strede tabuľky. Ochotných presťahovať sa je 22 percent, túto možnosť by zvážilo ďalších 9 percent a 69 percent takúto možnosť odmieta.
Každý tretí zamestnanec by zvážil presťahovanie sa za lepšou prácou do zahraničia. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý realizoval poskytovateľ náborových služieb Alma Career na viac ako 76-tisíc respondentoch.
Nedostatok zamestnancov a veľké množstvo ponúk dáva totiž uchádzačom o prácu veľa možností, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Ochotnejší presťahovať sa sú zamestnanci s vyšším príjmom a vyššou úrovňou vzdelania, no dôležitú úlohu pri rozhodovaní zohráva rodina.
Zapojilo sa 12 krajín
Prieskum sa realizoval v 13 krajinách – Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Estónsku, Fínsku, Lotyšsku, Litve, Severnom Macedónsku, Poľsku, Srbsku, na Slovensku a v Slovinsku.
Spomedzi týchto krajín sú ľudia žijúci v Severnom Macedónsku najviac otvorení presťahovať sa za prácou, naopak, najmenej Bulhari.
Ľudia žijúci na Slovensku sú v strede tabuľky. Ochotných presťahovať sa je 22 percent, túto možnosť by zvážilo ďalších 9 percent a 69 percent takúto možnosť odmieta.
Za prácou sa sťahujú top zamestnanci
„Jedna z našich hypotéz bola, že ľudia v skupinách s nižšími príjmami a nižším vzdelaním budú mať väčší záujem presťahovať sa do novej krajiny za lepšou pracovnou príležitosťou. Prieskum ukazuje, že opak je pravdou, čím vyššie vzdelanie a lepší plat, tým je pravdepodobnejšie, že top zamestnanci sa presťahujú za prácou, najmä v rámci svojej vlastnej profesie,“ komentuje Alma Career Business Director, Vesa-Pekka Kirsi.
„Zdá sa, že najvzdelanejší a najlepšie platení zamestnanci, ktorí sú ochotní presťahovať sa, nie sú ochotní to urobiť za každú cenu, sú ochotní presťahovať sa len na relatívne krátke časové obdobie niekoľkých týždňov alebo mesiacov a vidia, že je dôležité vziať so sebou svoje rodiny,“ dodal.
Zatiaľ čo medzinárodne bola najčastejšou voľbou ochota presťahovať sa na viac ako jeden rok, na Slovensku to je presne naopak.
Ochotní sme odísť na pár týždňov
Najčastejšie sme ochotní odísť len na pár týždňov, tvrdí to 41 percent respondentov. Na rok a viac by odišlo len 38 % z nás. Najmenšia ochota odísť z domova na dlhší čas je v Česku.
V Česku a Severnom Macedónsku je takmer polovica respondentov otvorená akémukoľvek voľnému pracovnému miestu, čo odráža ich flexibilný prístup k pracovným príležitostiam v zahraničí.
Na Slovensku a v Srbsku si necelé dve tretiny respondentov vyberajú zamestnanie vo svojom súčasnom odbore. Fínsko je na vrchole rebríčka, pričom dominantných 80 % uprednostňuje prácu len vo svojej profesii, čo zdôrazňuje význam príležitostí zameraných na budovanie kariéry.
Ktoré krajiny lákajú Slovákov?
Prvé tri krajiny v Európe, do ktorých to ľudí z dôvodu pracovných možností láka najviac, sú Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko.
Pre ľudí pracujúcich na Slovensku sú najlákavejšie susedné krajiny – Rakúsko a Česko, tretie najatraktívnejšie je Nemecko. Zaujímavosťou je, že medzi pobaltskými krajinami bolo najobľúbenejšou krajinou Španielsko, sťahujú sa tam aj mnohé známe osobnosti z týchto krajín.
Dôležitým faktorom pri zvažovaní konkrétnej ponuky nie je len oblasť pôsobenia, ale tiež spoločenský status či úroveň danej profesie. Respondenti so základným a stredoškolským vzdelaním sú viac otvorení zvážiť nižšie kvalifikovanú pozíciu v zahraničí, než akú majú v súčasnosti.
Vyhliadka na lepší plat
Obyvatelia Srbska sú s najväčšou pravdepodobnosťou ochotní zvážiť nižšiu pracovnú pozíciu, je tomu otvorených 59 % respondentov. Na Slovensku, v Lotyšsku či Bosne a Hercegovine je to približne pol na pol.
V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí, pričom približne 60 percent ľudí ju uvádza ako kľúčový motivačný faktor.
Druhým najpresvedčivejším aspektom je možnosť priviesť rodinných príslušníkov. Pre pätinu ľudí pracujúcich na Slovensku je motiváciou aj kariérny postup, o čosi menej ľudí motivuje domáca politická alebo ekonomická situácia.
Najväčšie prekážky práce
Naopak, najväčšou prekážkou práce v zahraničí je možnosť dlhodobého odlúčenia od priateľov a rodiny. Tento problém najviac znepokojuje ľudí zo strednej Európy.
Približne pätina zo všetkých respondentov vníma ako prekážku jazykové bariéry, len o čosi menej ľudí sa obáva úzkostí z nového pracovného prostredia.
Slováci a Slovenky to majú trochu inak. U nás je druhou najväčšou prekážkou cestovanie, ktoré odrádza štvrtinu. A čosi viac ako desatinu odrádzajú aj obavy z diskriminácie.
