Celá legislatíva týkajúca sa tejto oblasti je podľa NKÚ nastavená nejednoznačne a nereflektuje na súčasné potreby či aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v európskom priestore.
Oblasť civilnej ochrany a krízového riadenia nebola prioritou žiadnej z doterajších vlád, čo spôsobilo jej výraznú stagnáciu a úpadok. Konštatuje to na základe vykonaných kontrol Najvyšší kontrolný úrad s tým, že Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za krízové riadenie v uplynulých rokoch nedostatočne vykonávalo koncepčnú, riadiacu a kontrolnú funkciu.
Svojou nečinnosťou podľa NKÚ tak porušovalo zákon o civilnej ochrane, ale aj zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Celá legislatíva týkajúca sa tejto oblasti je podľa NKÚ nastavená nejednoznačne a nereflektuje na súčasné potreby či aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v európskom priestore.
Správu so zisteniami z kontroly manažmentu krízového riadenia v rokoch 2020 až 2022 zaslal NKÚ trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu a premiérovi Robertovi Ficovi.
Využiteľnosť je nulová
„Slovensko má síce výraznú časť územia pokrytého elektronickými sirénami (cca 80 percent), ale nemá zabezpečený funkčný systém úkrytov a nemá vytvorenú ani dostatočnú zásobu základných prostriedkov na ochranu obyvateľov. Funkčná využiteľnosť materiálov zo skladov civilnej ochrany je v prípade vzniku mimoriadnej situácie prakticky nulová,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Z tohto dôvodu vyzýva zodpovedné inštitúcie na prijatie nového modelu krízového riadenia štátu počas krízových či mimoriadnych situácií. Rezort vnútra nemá podľa NKÚ nastavený medzirezortný systém spolupráce a koordinácie krízového riadenia v rámci všetkých orgánov krízového riadenia na Slovensku.
Chýbali aj riadiace dokumenty
Nevybudoval informačný systém pre krízové riadenie a v kontrolovaných rokoch neexistoval podrobný plán ochrany obyvateľstva. Zamestnanci ministerstva vnútra napriek jasnej povinnosti podľa kontrolórov nekontrolovali civilné núdzové plánovanie či plnenie úloh v oblasti civilnej ochrany.
Počas prierezového auditu navyše NKÚ chýbali viaceré dôležité riadiace dokumenty alebo boli neaktuálne. Významné nedostatky identifikovali kontrolóri taktiež v systéme finančného a logistického zabezpečenia.
Prostriedky, ktoré Slovensko vynakladá na opatrenia civilnej ochrany a krízového riadenia, pokrývajú iba obligatórne výdavky, pričom neexistuje ani celoslovenská databáza materiálu určeného pre ochranu civilného obyvateľstva.
Materiál nezodpovedá účelu
„Z dokumentov predložených mojím kolegom kontrolórom počas výkonu auditu vyplýva, že materiál, ktorý sa nachádzal v skladoch, už nezodpovedá svojmu účelu, v mnohých prípadoch už bol po životnosti alebo nespĺňa základné technické požiadavky. Výrazná časť skladovaného materiálu, ako napríklad detské ochranné vaky či niektoré druhy masiek a filtre k nim, mali byť dávno vyradené zo zásob a nahradené novými,“ uviedol Andrassy.
Zo záverov celoslovenskej kontroly podľa NKÚ tiež vyplynulo, že po reforme štátnej správy na okresných úradoch v rámci odboru krízového riadenia zostali jeden alebo dvaja zodpovední zamestnanci.
Na úradoch v pôsobnosti kraja pôsobí v priemere 13 profesionálov, ktorí okrem civilnej ochrany a krízového riadenia zabezpečujú aj 24-hodinovú službu tiesňovej linky 112.
Treba urobiť analýzu
Akákoľvek mimoriadna situácia v rámci jedného okresu si preto podľa kontrolórov bezprostredne vyžaduje nasadenie ľudí z viacerých úradov. Tak to bolo podľa NKÚ napríklad aj pri vzniku migračnej krízy po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine, kde do činnosti krízového riadenia bolo zapojených viacero zamestnancov z rôznych okresov.
„Je preto potrebné urobiť dôslednú analýzu spustenia a výkonu krízového riadenia počas migračnej krízy, a to bezpochyby nielen s dôrazom na personálne zabezpečenie tejto strategickej agendy, ale taktiež na aktuálne materiálno-technické vybavenie všetkých inštitúcií zapojených do krízového riadenia štátu,“ zdôraznil Andrassy.
Kontrolóri sa podľa neho pozreli aj na činnosť Bezpečnostnej rady SR, ktorá je stálym iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády. Za významné riziko vo fungovaní rady pritom označili neplnenie bezpečnostných opatrení v reálnom čase. „Kontrola odhalila problémy spojené s neustálym posúvaním termínov alebo vysoko formálnym odpočtovaním úloh,“ dodal Andrassy.
