Vieme, ako anorexia postihuje chorého človeka, ale premýšľali ste niekedy nad tým, čím prechádza rodina dievčaťa trpiace poruchami príjmu potravy? Rodičia Gemmy Walker z Austrálie bojovali s nočnou morou po dobu 7 rokov. V 14 rokoch vážila Gemma iba 28 kilogramov. Lekári varovali jej rodičov, že ak tínedžerka nezačne jesť, jej telo nevydrží dlho. Otec Gemmy spomína, že každé ráno chodil do jej izby a počúval, či stále dýcha.
Niekedy sedel s manželkou na podlahe a hodinu hľadeli na svoju dcéru. Boli vydesení, pretože Gemma stále hovorila, že chce zomrieť v spánku. Bola prevezená do nemocnice a potom do psychiatrickej liečebne. V priebehu 7 rokov jej bola mnohokrát poskytnutá pomoc, ale ona sama sa nechcela spamätať. Chcela byť za každú cenu štíhla a nevidela, že jej vidieť len kosti. Nechápala, prečo sa o ňu jej rodičia tak boja. Najbližší príbuzní Gemmy nepochybujú, že ak anorektička nedospeje k myšlienke na uzdravenie, nikto jej nebude schopný pomôcť.
Otec tínedžerky povedal, že „sedem rokov je dlhá doba a počas tohto obdobia videli svoje dieťa bezmocné, bez vôle“ .Mysleli si, že to už nemôže byť horšie, ale bohužiaľ mohlo. Gemma sa začala sebapoškodzovať a jazvy zostali na jej tele navždy. Nútená k jedlu sa u nej objavila nová posadnutosť – začala jesť, len aby hneď zvracala. Začala mať halucinácie a omdlela.Teenagerka si spomína, že po období prísnej kontroly hmotnosti upadla do jedálneho šialenstva.
Jej rodičia boli stále po jej boku a boli nútení navštevovať psychológa, ale to, čo jej naozaj pomohlo, nebola psychológia. Gemma sa proste zamilovala a chlapec ju nechal veriť v seba. Dievča vie, že skutočnosť, že prežila, bola z veľkej časti spôsobená jej rodičmi. Starali sa o ňu v najhoršom okamihu a venovali jej nielen 7 rokov svojho života. Teraz sa Gemma snaží pomáhať ďalším anorektikom a bulimikom, aj keď svojím vlastným spôsobom – ukazuje im na obrázkoch, že môžu byť krásni a šťastní. Už vie, že ak sa prístup pacienta nezmení, nikto jej nebude schopný pomôcť.
