Nedávno sme vám priniesli článok o fotení s Ninou Skalíkovou, ktorá nemá problém pracovať v akýchkoľvek exteriérnych podmienkach. Teraz si môžete prečítať rozhovor, v ktorom prezradila niekoľko zaujímavostí o sebe, prečo jej fotografie pôsobia rozprávkovo a či plánuje rozbehnúť kariéru na YouTube.
Fotil si sa už v kríkoch? Nina a Nicolle ukázali, že to ide všade.
Kedy u teba vznikla prvá myšlienka, že začneš s fotením?
Nina: Ani neviem, prišlo to tak postupne. Fotenie ma začalo baviť asi v 13-tich a v 16-tich som si založila fanpage na Facebooku, čiže nejako v tom čase som sa tomu začala naplno venovať.
Aké boli tvoje začiatky?
Nina: Stále to vnímam tak, že som na začiatku. Veľmi si užívam každé jedno fotenie. Aj keď pri foteniach známejších osobností bývam nervózna, či to dobre dopadne, a či budú spokojné, pretože tie už fotili s viacerými úspešnými fotografmi. Ale našťastie som zatiaľ narazila na samých milých ľudí, a s niektorými sme sa dokonca skamarátili.
Zažila si aj neúspech, alebo stratu motivácie?
Nina: Občas mávam také obdobia, kedy sa mi nič nechce, nič sa mi nedarí a nemám žiadnu inšpiráciu. Ale to po čase prejde a potom som akoby znovuzrodená. Najradšej by som fotila každý deň a v hlave mám nekonečno nápadov. Je to normálne, každý si asi z času na čas potrebuje oddýchnuť a dobiť baterky.
Inšpirovalo ťa niečo k tomu aby si začala fotiť? Máš nejaký vzor medzi fotografmi?
Nina: Môj otec. Ani nie, že inšpiroval, ale skôr dokopal. Bavilo ho fotiť a stále mi podsúval foťák, aby som aj ja niečo skúsila cvaknúť, že mi to vraj ide. Vďaka jeho podpore som si k tomu našla cestu a fotenie si zamilovala. A vzor nemám, ale zo slovenských umelcov sa mi veľmi páči tvorba Lukáša Kimličku.
Kedy sa začal formovať smer, akým si sa ubrala?
Nina: To tiež neviem posúdiť, ja som vlastne od začiatku fotila to isté, čo fotím aj teraz. Od detstva som mala rada ženské veci, ako módu, šperky, make-up, a taktiež farby a rozprávky. To všetko môžu ľudia vidieť v mojej tvorbe. Ale môj smer sa stále formuje. Raz ma to možno prejde a budem fotiť niečo úplne iné.
Je to vlastne nejaké odzrkadlenie tvojej osoby?
Nina: Určite áno. Som veľký snílek, ako o mne hovorí priateľ. Sny, rozprávky a detskosť sú v mojom živote veľmi podstatné. Ako malá som si sľúbila, že si navždy budem pamätať, aké je to byť dieťaťom a myslieť ako dieťa. Neviem či sa mi to v reálnom živote darí tak, ako by som si priala, no v tom fotografickom je to určite cítiť.
Tvoje fotografie sú špecifické, až pôsobia rozprávkovo. Už od začiatku si mala na fotky takýto pohľad?
Nie je mojím cieľom fotiť rozprávkovo. Je to jednoducho môj pohľad na svet a inak by som to asi nevedela. Možno ak by sa raz v mojom živote stalo niečo, čo by ma zmenilo, fotila by som zas inak.
Aj si študovala tento odbor?
Nina: Študovala som na gymnáziu, kde som zmienku o fotení počula len na hodine fyziky, kedy sme preberali svetlo. Na druhej strane si vravím, že to tak malo byť, aspoň moje schopnosti a môj štýl nikto nekorigoval, a plynulo to samo.
Fotíš iba portréty?
Nina: Portréty sú moja srdcovka. Neviem, prečo sa sústredím najmä na ne, ale jednoducho ma to najviac baví. Ale samozrejme, že fotím aj iné veci.
Je možné si objednať tvoje fotenie, alebo fotíš už iba tie známejšie tváre?
Nina: Fotím každého. Fotenia so známymi tvárami sú zatiaľ skôr ako hobby, než práca.
Aké úspechy máš za sebou a ktoré si najviac ceníš?
Nina: Doteraz ako môj najväčší úspech vnímam spravenie talentových skúšok a umiestnenie sa na 13. mieste v prijímacom konaní na vysokej škole fotografie, kam sa hlásilo cez 150 ľudí. Síce mi to ušlo o dve miesta, ale keďže mi dva mesiace pred nimi na konzultáciách povedali, že nemám šancu a potom som zo seba vydala úplne všetko, ten pocit šťastia bol na nezaplatenie.
Čo by si chcela ďalej dosiahnuť so svojou tvorbou?
Nina: Myslela som si, že je dôležité mať vytýčené ciele a držať sa ich. No nedávno som dosiahla môj prvý cieľ – fotiť pre Miss Slovensko, a zistila som, že oveľa viac ma bavilo kráčať po ceste k cieľu, než ho konečne dosiahnuť. Teraz len chcem robiť to, čo doteraz, ale stále lepšie a lepšie. A po čase uvidím, kam ma srdce zatiahne.
Pracuješ niekde? Alebo ťa fotografie dokážu uživiť?
Nina: Vďakabohu sa momentálne viem fotením uživiť, čo vnímam ako moje najväčšie šťastie. Ten pocit slobody je na nezaplatenie.
Ako prebieha tvoj všedný deň?
Nina:Nijak výnimočne. Vstanem, idem upravovať fotky, potom príde priateľ. Ak je leto, tak sa ideme prejsť na kofolu, večer si pozrieme film a ideme spať. Najlepšie na tom je, že celý deň robím to, čo milujem a hlavne môžem byť od rána do večera v pyžame.
Vo videu na YouTube si ukázala, že fotenie je bežné aj v netradičných a nepraktických podmienkach. Aké zážitky si odnášaš po fotení v exteriéroch?
Nina: Takých netradičných zážitkov je hrozne veľa, vždy si pri nich poviem: „Toto je to najhoršie čo sa mi kedy pri fotení stalo,“ ale po ďalšom fotení si na to už ani nespomeniem. Takže nikdy neviem na túto otázku odpovedať a vždy si poviem, že už by som si ich mala zapisovať.
Ako dlho ti trvá fotenie v exteriéri a interiéri? Ktoré z toho robíš radšej?
Nina: Pol hodinku až hodinku. Niekedy viac, niekedy menej. Najradšej fotím v exteriéri, pretože na fotkách mám rada prirodzené svetlo a hlavne samotný exteriér, ktorý je pre mňa zaujímavejší, než interiér.
Okrem fotenia sa venuješ aj líčeniu. Líčiš aj profesionálne?
Nina: Líčim si len svoje modelky na fotenia, a klientky, ktoré majú o líčenie odo mňa záujem. Ale to len tak občas.
Na YouTube si zvykla zverejňovať tutoriály o líčení. Nerozmýšľala si niekedy, že to začneš robiť pravidelne a staneš sa yotuberkou?
Nina: Nebaví ma to až tak na to, aby som to robila pravidelne. Z času na čas vydám nejaké video, ale to len vtedy, keď na to mám chuť a hlavne čas. Neviem robiť nič nasilu. Ale nikdy nehovor nikdy, možno ma to raz začne baviť.
Zažila si už aj dni, kedy si vôbec nemala chuť chytiť fotoaparát do rúk, ale musela si?
Nina: Určite. Asi každý vo svojej práci musí občas robiť niečo, čo ho baví menej.
Máš nejakú najobľúbenejšiu fotku zo svojej tvorby? Ak áno, ktorú?
Nina: Všetky fotky sú moje obľúbené. Ale napríklad silný vzťah mám k fotkám, ktoré som odfotila s mojimi kamarátkami v Modre, v čase, keď som tam žila. Milujem atmosféru Modry a tú cítim vždy, keď sa pozriem na fotky, ktoré tam vznikli.
Raz si zverejnila fotku, že si zasnúbená. Čo robí tvoj snúbenec a čo hovorí na tvoju prácu?
Nina: Môj snúbenec je kameraman, jeho otec zas učil fotografiu na ŠUP-ke (Škola úžitkového výtvarníctva), čiže k fotografií má našťastie blízko a vo všetkom mi rozumie a podporuje ma.
Budeš mať na svadbe svojho vysnívaného fotografa?
Nina: To je pre mňa asi rovnako dôležité, ako svadobné šaty, takže veľmi v to dúfam! ?
