Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Slovenskí a českí vedci vypustili stratosférickú sondu s baktériami

The Sunshade Option
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
** ADVANCE FOR USE MONDAY, APRIL 4, 2011 AND THEREAFTER ** FILE - This Dec. 1968 image taken during the Apollo VIII mission and released by NASA shows the planet Earth. If Earth overheats, can it be artificially cooled? Should the effort begin now? Who would decide? The very idea of "geoengineering," and the unknown risks of tweaking our climate, left many participants in a March 2011 conference of international experts in Chicheley, England uneasy. (AP Photo/Courtesy of Earth Sciences and Image Analysis Laboratory, NASA Johnson Space Center)
reklama:
reklama:

Slovenskí a českí vedci v sobotu o 7:30 SELČ vypustili z letiska v Spišskej Novej Vsi stratosférickú sondu, ktorej úlohou bolo otestovať účinnosť unikátnych biosenzorov vyvinutých odborníkmi z Mendelovej univerzity v Brne. Sonda dosiahla výšku takmer 35 kilometrov, kde biosenzory snímali vplyv vesmírneho žiarenia na DNA baktérií, ktoré sa nachádzali na obale sondy.

„Baktérie sú schopné prežiť aj vo veľmi extrémnych podmienkach. Do experimentu sme vybrali kolónie baktérií, ktoré sa vyskytujú na ľudskom tele alebo s ktorými sa bežne stretávame. Pri dnešnom lete do stratosféry dosahovala teplota mínus 36 stupňov Celzia a tlak 14 hPa blížiaci sa vákuu. V nasledujúcich týždňoch budeme skúmať, do akej miery prežili alebo ako boli poškodené,“ uviedol vedúci tímu René Kizek z Mendelovej univerzity.

Let sondy s hmotnosťou 4,2 kilogramu trval dve hodiny a 50 minút, pričom nakoniec dopadla pri obci Giraltovce vzdialenej približne sto kilometrov od miesta štartu. Do stratosféry ju vyniesol balón zo špeciálneho latexu, ktorý má pri štarte priemer dva metre, no v stratosfére sa jeho priemer zväčší až na dvanásť metrov. Pri dnešnom lete sa výsledky experimentov po prvý raz prenášali online, takže vedci mohli sledovať presnú trajektóriu letu či aktuálnu nadmorskú výšku. Technickú časť letu zabezpečovala Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorá v rámci stratosférických letov testuje technológiu Julo-X. Tú chce SOSA použiť pri prvom lete slovenskej družice naplánovanom na rok 2016.

reklama:
reklama:

K téme

Viete o niečom zaujímavom? Máte paparazi fotku? Pošlite nám tip TU

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor petraDátum 13. októbra 2014Zdroj SITA, © SITA 2014, Ilustračné: SITA/AP
reklama:
reklama:
reklama: