Prípad, ktorý mal začať už v marci, bol odročený a Harabin označil obžalobu za nulitnú. Podporovať ho prišli aj známi sympatizanti, vrátane vydavateľa Tibora Eliota Rostasa.
Bývalý sudca, exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin by sa mal 9. septembra opätovne postaviť pred súd vo veci obžaloby pre trestné činy hanobenia rasy, národa a presvedčenia a schvaľovanie trestného činu. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.
Proces týkajúci sa schvaľovania ruskej invázie na Ukrajinu mal pritom začať už marci tohto roku, nakoniec však nedošlo ani k prednesu obžaloby. Sudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Ján Buvala musel totiž pojednávanie odročiť, keďže obžalovaný podal sťažnosť na najvyšší súd proti rozhodnutiu sudcu prijať podanú obžalobu.
Bežne súd obžalobu prijíma alebo odmieta ešte pred vytýčením pojednávania vo veci, vládna novela Trestného zákona však dôvody odmietnutia obžaloby rozširuje. Keďže pôvodne sudca obžalobu prijal pred účinnosťou novely, musel o nových dôvodoch na prípadné odmietnutie obžaloby rozhodovať až na marcovom hlavnom pojednávaní.
Harabin vyhlásil celú vec za nulitnú
Obžalovaný bývalý šéf najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti ešte pred rozhodnutím súdu o odročení vyhlásil celú vec za nulitnú. V rozhodnutí generálneho prokurátora, ktorým ustanovil intervenujúceho prokurátora, v tejto veci totiž neuviedol jeho meno.
„Je to nikto, preto nemôžeme konať vôbec,“ povedal v marci Harabin na margo prítomného prokurátora. Zároveň skonštatoval, že dotyčný prokurátor pácha trestnú činnosť a nepozná právo.
Vyhlásil tiež, že ruský útok na Ukrajinu nemôže byť považovaný za agresiu, keďže o tom nerozhodla Bezpečnostná rada OSN. Na marcové pojednávanie prišlo Harabina podporiť viacero sympatizantov, napríklad aj vydavateľ časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas.
Viaceré trestné oznámenia
Bývalý Úrad špeciálnej prokuratúry podal na bývalého ministra spravodlivosti a expredsedu Najvyššieho súdu SR obžalobu ešte v júni minulého roku.
Harabin po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu na sociálnej sieti napísal, že by urobil presne to isté, čo ruský prezident Vladimir Putin. V tejto súvislosti na neho boli podané viaceré trestné oznámenia zo strany vtedajších poslancov parlamentu, napríklad Juraja Šeligu, Andreja Stančíka, Kristiána Čekovského, Jána Benčíka alebo Ondreja Dostála.
