Na sériových vrahoch je niekedy najstrašidelnejšie to, že to často vyzerá tak, že žijú úplne normálny životom a že sú to na prvý pohľad úplne normálni ľudia. Ako by sa mohla relatívne obyčajná a nezaujímavá osoba stať jednou z najstrašnejší postáv v histórii? Môže sa to stať niekomu, koho poznáš? Doktor Henry Howard Holmes si získala slávu a prvý známy americký sériový vrah…
Toto video zachytáva činy 10 sériových vrahov, ktoré ti nedajú spať!
Homles sa narodil ako Herman Webster Mudgett. Bol to veľmi motivovaný študent, ktorý sa stal chirurgom. Medicínu sa mu podľa klebiet podarilo vyštudovať aj vďaka tomu, že sa venoval školským aktivitám aj mimo vyučovania. Hovorí sa, že trávil celé noci v márnici a v pitevni, kde skúmal mŕtvoly.
V roku 1885 sa Mudgett presťahoval z New Hampshire do Chicaga a v jeho živote nastalo viacero zmien. Premenoval sa na Holmesa, oženil sa a následne opustil tri ženy bez toho, aby sa obťažoval s nimi rozviesť. V Chicagu viedol lekáreň, ktorá bola cez cestu od jeho domu. Ten sa stal neskôr známy ako „Zámok vrážd.“
Keďže bol „zámok“, v ktorom Holmes žil, dosť veľký na to, aby sa stal hotelom, začal lekár izby v ňom prenajímať. Mnoho z jeho hotelových hostí boli ženy, ktoré sa stali jeho milenkami, zamestnankyňami a obeťami.
Holmes si v hoteli vybudoval tajné miestnosti, ktoré neskôr slúžili na mučenie jeho obetí. Súčasťou hotela bolo dokonca aj krematórium. S vybudovaním tajných miestností a krematória mu pomáhal Benjamin Pitezel. Ten za svoju spoluprácu s vrahom zaplatil životom. A nielen tým svojim, ale aj životom svojich troch detí. Toto sú dve z nich.
Holmes sa však do stretu so zákonom nedostal pre svoje vraždy, ale pre podvody s koňmi. Predtým, ako ho pustili na kauciu sa vo väzenskej cele svojmu spoluväzňovi priznal k vraždám. Jeho nevysvetliteľné priznanie bolo jeho pádom. Spoluväzeň upozornil políciu, ktorá Holmesa v Bostone zatkla.
Policajti získali povolenie na prehliadku jeho „zámku“, v ktorom objavili hotové bludisko mučiacich miestností. Našli tiež ľudské kosti, šperky, vlasy a oblečenie obetí. Polícia našla nepochybné dôkazy o deviatich vraždách, no rozhodne to nebolo konečné číslo. V súvislosti s Holmesom sa hovorí o čísle 27 až 100. Holmes sa však k svojim činom nikdy nepriznal.
Zabíjal všetkých bez rozdielu. Medzi jeho obeťami boli muži, ženy aj deti. Neskôr vyhlásil, že ako študent porazil strach zo smrti a našiel v nej záľubu. V roku 1896 bol Holmes obesený a jediné, čoho sa obával, bolo to, že hrobári vykopú jeho telo a urobia s ním to, čo on robil svojim obetiam. Preto požiadal, aby bol jeho hrob zaliaty betónom
Holmesov „zámok“ hrôzy v roku 1895 vypálili podpaľači. Zo zapálenia budovy však nebol nikdy nikto obvinený. Hovorí sa, že to urobili miestni obyvatelia, aby zabránili tomu, aby sa miesto stalo turistickou atrakciou.
