Minulý rok v auguste sa cunami v južnom Atlantickom oceáne rozšírilo do vzdialenosti viac ako desaťtisíc kilometrov. Prehnalo sa severným Atlantikom, Tichým aj Indickým oceánom. Naposledy bola zaznamenaná obrovská vlna v troch rôznych oceánoch v roku 2004. Vedci teraz prišli na to, čo spôsobilo tento jav.
V auguste 2021 zasiahla južný Atlantický oceán cunami, ktorá postúpila do vzdialenosti viac ako 10 000 kilometrov a zasiahla severný Atlantik, Tichý a Indický oceán. Bolo to prvýkrát, čo vlna zasiahla tri rôzne oceány od zemetrasenia v Indickom oceáne v roku 2004. Epicentrum zemetrasenia z vlaňajška bolo nameraných 47 kilometrov pod dnom oceánu, čo je príliš hlboko na to, aby vyvolalo významné cunami, dokonca aj s relatívne malými vlnami vysokými 15 do 75 centimetrov.
Ako sa však ukázalo, toto cunami nebolo len výsledkom jediného zemetrasenia s magnitúdou 7,5. Nový pohľad na seizmologické údaje naznačuje, že v skutočnosti išlo o sériu piatich čiastkových zemetrasení a medzi nimi sa skrývalo oveľa väčšie a plytšie zemetrasenie, ktoré pravdepodobne spôsobilo vznik globálnej cunami. Toto „neviditeľné“ tretie zemetrasenie sa odohralo len 15 kilometrov pod povrchom Zeme s magnitúdou 8,2. Monitorovacie systémy ho však kvôli predchádzajúcim zemetraseniam úplne minuli. „V údajoch na sledovanie zemetrasení, na ktoré sa bežne pozeráme, to bolo takmer neviditeľné,“ uviedol seizmológ Zhe Jia z Kalifornského technologického inštitútu.
Rozložením seizmologických údajov na dlhšie 500 sekundové obdobia sa Jiaovi a jeho kolegom podarilo odhaliť prítomnosť plytkého a pomalého zemetrasenia, ktoré predtým nebolo vidieť. Medzi zhlukami iných pravidelných ruptúr objavili trojminútové zemetrasenie. Táto jedna udalosť tvorila viac ako 70 percent z celkového zaznamenaného seizmického momentu.
Zistenia uverejnené v časopise Geophysical Research Letters naznačujú, že je potrebné aktualizovať varovné systémy pred zemetrasením a cunami. Systémy by mali byť schopné čítať medzi seizmologickými čiarami, aby zaznamenali aj väčšie otrasy. V opačnom prípade by skutočná veľkosť zložitých zemetrasení mohla zostať naďalej nejasná. Dnes sa systémy sledovania zemetrasení zvyčajne zameriavajú na krátke a stredné obdobia seizmologických vĺn, ale zdá sa, že aj dlhšie obdobia obsahujú dôležité informácie. „Je ťažké nájsť druhé zemetrasenie, pretože je ukryté v prvom. Veľmi zriedkavo sú pozorované také zložité zemetrasenia, ako je toto. Pokiaľ nepoužijeme správny súbor údajov, nemôžeme naozaj vidieť, čo sa skrýva vo vnútri,” vysvetlil Jia.
