Za bosorky boli v stredoveku často považované ženy, ktoré sa venovali liečiteľstvu. Najznámejšou ružindolskou bosorkou bola Katarína Šnajderová.
Ak prišla rodina o domáce zvieratá, mohli za to čary bosoriek. Ak sa počas jari netešili ľudia z dostatku úrody, bolo to dielom bosoráctva. A čo v situácii, keď mládenca zaujala chudobná dievčina, ktorý ju uprednostnil pred „dobrou partiou“ – dcérou bohatého gazdu? Určite mu chudobná dievčina pobosorovala.
Ľudia kedysi verili rôznym poverám a všetko zlé, čo sa im udialo, pripisovali nadprirodzeným silám. V stredoveku zomrelo veľa nevinných žien a dievčat, ktoré sa podľa svedkov „previnili“ rôznymi skutkami. Nahliadnite s nami do histórie obce Ružindol a jej bosoriek.
Zomrelo až 400 Sloveniek
Keď v stredoveku ženu obvinili z bosoráctva, čakalo ju doslova mučiace peklo. Jednou z najznámejších praktík, ktorou ju mali prinútiť k tomu, aby svoje činy priznala, bolo, že jej zviazali ruky a nohy, následne ju hodili do vody. Ak sa v rieke utopila, dokázala svoju nevinu, avšak v prípade prežitia ju čakalo upálenie na hranici.
Taktiež nútili ženy vyzliecť sa, aby mohli podrobne skúmať ich telo. Rôzne vyrážky, väčšia bradavka či netypické materské znamienka mohli byť znakmi, že sa daná žena venuje magickým rituálom. Obľúbeným mučiacim nástrojom bola aj španielska topánka, zariadenie v tvare topánky, do ktorej boli umiestnené špičky.
Mučenie mohlo trvať až tri roky, o čom hovorí prípad Kristíny Belavej z Hornej Vsi. Medzi ďalšie známe slovenské bosorky patria napríklad Mária Potočková z Terchovej či Anna Čížková z obce Strážov, ktoré boli upálené v 17. storočí.
V minulosti sa ženy venovali liečiteľstvu a hoci pomáhali liečiť choroby zvierat a ľudí, za svoje magické schopnosti a vedomosti, ktoré predbehli dobu, často pykali. Boli „dobré“ bosorky, ktoré nejedli deti, ale napriek tomu sa ich ľudia báli a preto ich trestali.
Vedeli ste, že na území Slovenska bolo upálených až 400 bosoriek? Prvú ženu obvinenú z bosoráctva, Agátu Borlobaschinovú z Bratislavy, pohltili plamene v roku 1602. Pri mučení sa musela priznať, že obcovala s diablom a lietala na metle.
Ružindolské bosorky
Hon na čarodejnice neobišiel ani obec Ružindol v okrese Trnava. Poslednou popravenou bosorkou bola vo februári 1744 v Trnave Anna Chlebová prezývaná Jamborka. Spolu s ňou prišla o život aj Magdaléna Gőrőgová prezývaná Abdonička.
Obe ženy pochádzali z Ružindola a boli obžalované z bosoráctva. Obec bola presvedčená o tom, že ženy mali tú moc privolať choroby a smrť na kohokoľvek. Richtár a svedkovia tvrdili, že ich podozrievali z bosoráctva už dlhšiu dobu.
V rozsudku sa písalo, že ženy spáchali kruté činy a škodili ľuďom či zvieratám. Jedna z nich sa mala vedieť premeniť na žabu a druhá na mačku. Jamborku a Abdoničku viedli na popravu v putách z väznice na trnavské popravisko.
Ešte známejšou ružindolskou bosorkou však bola Katarína Šnajderová. Tú v roku 1684 odsúdil Trnavský magistrát za branie úžitku od kráv, polí záhrad a vinohradov.
Obec na poslednú ružindolskú bosorku nezabudla a dodnes si pripomína jej príbeh. V októbri návštevníkom približuje hon na čarodejnice. Prostredníctvom hraných scén sa ľudia dozvedia, ako prebiehali súdy s bosorkami, ako vyzerala pomstva bosoriek či na základe čoho boli obvinené.
