Byť knihovníkom sa kedysi považovalo za cool. Kto by nechcel byť druhým Flynnom Carsenom a objavovať záhady sveta? V skutočnosti je však táto práca o niečo nudnejšia a knihovníci sa často stretávajú s hlúpymi otázkami a predpokladmi, na ktoré by najradšej nereagovali.
Tajomné knižnice odhaľujú svoje poklady. Počuli ste o Himmlerovej okultnej knižnici?
„Nie, neprečítal som každú knihu.“
Knihovníci sú ako ostatní ľudia a na prečítanie všetkých kníh v knižnici by potrebovali hádam celý život. Môžu vám poradiť a povedať, čo je dobré, nie vždy to však museli aj prečítať.
„Nie som tu len na to, aby som hľadal knihy.“
Máte otázku o niečom inom ako o knihách? Sem s ňou. Knihovníci/knihovníčky vám môžu pomôcť napríklad aj s výskumom.
„Nemusíte byť úplne ticho.“
Naozaj nemusíte byť v knižnici ticho ako myšky. Dôležité je, aby ste mali vypnutý telefón a neboli hluční.
„Je jedna otázka, ktorú nenávidím.“
Nikdy sa nepýtajte knihovníka, či považuje knižnice za zastarané. Knižnice sú stále navštevované a majú svoj význam.
„Boxy na vracanie kníh sú plné pokladov.“
Knihovníci nikdy nevedia, čo v boxe nájdu. Často sú plné „pokladov“. Našli v ich už odevy, obuv, odpadky, kondómy i donuty.
„Knihy sú len začiatok.“
V knižniciach sú aj priestory na podujatia, možnosti kopírovania či práce s počítačom.
„Sme ako útočisko.“
Veľa knižníc bojuje s bezdomovcami, ktorí sa chodievajú do priestorov zohriať. I s neprispôsobivými ľuďmi, ktorí chcú prosto robiť bordel.
„Videli sme v knihách množstvo divných vecí.“
Boli by ste prekvapení, koľko ľudí používa ako záložky kreditné karty. Používajú však aj účty, fotografie, bankovky či kartičky s poznámkami.
